NAVIGACE

H.M.S. Ark Royal V R07

 

Najmladšia z trojice sesterských lodí triedy Invincible. Je to piata nositeľka slávneho mena.

Prvá Ark Royal bola postavená v Depfort pre sira Waltra Raleigha. Raleigh ju pokrstil menom Ark pričom niesla aj jeho meno. V čase Thudorovcov bolo populárnou tradíciou, že lode niesli mená svojich vlastníkov. Loď však bola skonfiškovaná kráľovskou korunou za účelom obrany ostova pred španielskou inváziou. Ešte pred spustením na vodu v roku 1587 bola Ark Raleigh’s prekrstená na Ark Royal. Jej výtlak bol 1500ton a bola taká veľká, ako žiadna loď v jej časoch. Slúžila ako vlajková loď Lorda Howarda z Effinghamu. Neskôr však bola prestavaná a premenovaná na Anne Royal na počesť kráľovnej kráľa Jakuba I. Pod týmto menom slúžila až do svojho stroskotania v roku 1636.

Na druhú ArkRoyal bolo potrebné počkať tri storočia. V roku 1914 Admiralita zvolila toto meno pre niečo, čo sa stalo prvou "lietadlovou loďou" alebo presnejšie "veľkým morským nosičom lietadiel". Základom bol starý olejový tanker, ktorý bol prestavaný, vybavený veľkou plošinou a pomenovaný na Ark Royal. Jej nevýhodou bola malá rýchlosť, asi len 10 uzlov čo sa neskôr prejavilo. Bola prispôsobená na nesenie šiestich námorných lietadiel Sopwith 807 a Short 166. Druhá Ark Royal bola spustená na vodu 5. 9. 1914 z Blyth a do služny bola zaradená 9. 12. 1914. Loď bola vo februáry 1915 pripojená ku flotile v Dardanelách a jej úlohou bolo poskytovať mobilnú vzdušnú podporu pre námorné bombardovanie tureckých pevností. Neskôr sa loď zúčastnila operácií v Kaspickom mori, Marmarskom mori a Čiernom mori. Po skončení prvej svetovej vojny Ark Royal sa zúčastnila ešte niekoľkých operácií a po vyradení zo služby slúžila pri experimentálnych výskumoch. V roku 1934 zadala Admiralita objednávku pre novú Ark Royal (III) a stará bola premenovaná na Pegasus.

Ark Royal II (Pegasus)

Ark Royal III bola na vodu spustená v apríli 1937 a slúžila od novembra 1938 až do 13. novembra 1941 keď bola torpédovaná nemeckou ponorkou U81 asi 30-50 míľ na východ od Gibraltaru a potopila sa nasledujúci deň. Ark Royal mala výtlak 28 480 ton a na palube v čase potopenia mala celkove 54 lietadiel z toho bolo 30 typu Swordfish. Jej najslávnejšou akciou bola aktívna účasť jej lietadiel na potopení nemeckého krížnika Bismark.

Ark Royal III

Štvrtá Ark Royal bola jednou zo štyroch nových lietadlových lodí, ktorých základy boli položené už za druhej svetovej vojny. Nakoniec sa však do výzbroje Kráľovského námorníctva dostali len dve: Audacious, neskôr premenovaný na Eagle a Ark Royal. Ark Royal IV bola na vodu spustená v roku 1950 a do služby sa dostala v roku 1955. Stala sa vlajkovou loďou veliteľa flotily. V jej konštrukcii sa odzrkadlili všetky poznatky, nadobudnuté počas 2.svetovej vojny. Loď mala dvojitý hangár, jej letová paluba bola rozšírená a ako ochrana proti torpédam bola zosilnená podvodná konštrukcia lode. Jej výtlak bol 43 000 ton, dĺžka paluby bola 846 stôp a posádkou 2 570 ľudí. Niesla lietadlá F4 Phantom, Buccaneer a Ganmet a vrtulníky Wessex a Sea King.

Ark Royal IV

V roku 1966 uzrelo svetlo sveta rozhodnutie vlády v ktorom sa hovorilo o zmene obrannej politiky. Súčasťou bolo rozhodnutie o zmene stratégie v oblasti lietadlových lodí. Výsledkom bolo, že Ark Royal IV ako veľmi veľká a nákladná išla v roku 1979 do výslužby. Kráľovské námorníctvo však potrebovalo lode, ktoré by niesli vrtulníky a poskytovali by veliteľské zabezpečenie pre lode a boli by riadiacim centrom pre činnosť protiponorkových síl. Táto požiadavka bola dočasne uspokojená vrtuľníkovými krížnikmi BLAKE a TIGER, z ktorých každý niesol štyri vrtulníky typu Wessex alebo Sea King. Keďže vláda nechcela žiadne ďalšie lietadlové lode, tieto krížníky boli volané “Priamopalubné veliteľské krížniky”. Ešte pred dokončením nových lodí bola Royal Navy splnomocnená objednať nové Sea Harriery. Tieto nové lode sa ukázali ideálnymi pre operácie Sea Harrierov. Bol tu však jeden problém a to ako dostať plne naložené lietadlo do vzduchu z paluby bez použitia katapultu, ktorého inštalácia by mohla byť drahá. Riešenie sa našlo a volalo sa "skokanský mostík" a jeho autorom bol námorný inžinier Dough Taylor. Tento skokanský mostík bol nainštalovaný na prednú časť letovej paluby a umožňoval plne naloženému Sea Harriéru vzlietnuť. Tak vlastne získalo Kráľovské námorníctvo štyri lietadlové lode, ktorých počet sa zredukoval po predaji H.M.S. Hermes na súčasných tri.

Okrem H.M.S. Ark Royal V sú to H.M.S. Invincible a H.M.S. Illustrious. Ide o lode rovnakej triedy, pričom Ark Royal je najmladšia z nich. Bola postavená v Swan Hunter . Na vodu bola spustená v roku 1983 a do služby vstúpila v roku 1985.

H.M.S. Ark Royal V v Greenwitch

Primárnou úlohou HMS Ark Royal je, podobne ako jej sesterských lodí, pôsobiť ako veliteľská loď pre protiponorkové vojenské sily. Je to taktiež ideálna veliteľská loď pre vzdušné operácie.

H.M.S. Ark Royal je vyzbrojená Sea Dart raketovým systémom, Ale na rozdiel od svojich sesterských lodí je vyzbrojená troma Mark 15 Phalanx CIWS systémom. Každý Phalanx má jeden 20mm M61 A1 Vulcan guľomet s kadenciu 3 000 rán za minútu a dostrelom 1,5 km. Je to rýchlopaľný, počítačom riadený radarový a zbraňový systém pre ničenie protilodných rakiet.

Phalanx CIWS

Ďalším rozdielom medzi Ark Royal a jej sesterskými loďami je povrchový radar. Ark Royal používa typ Marconi 992. Ark Royal má podobne ako Invincible navigačný radar Kelvin Hughes 1006. S Invincible sa zhoduje aj v použitom podpornom meracom systéme UAA(2).

Skokanský mostík. Na Ark Royal je jeho sklon 12 stupňov

Podobne ako sesterské lode je H.M.S. Ark Royal príspevkom Kráľovského námorníctva do NATO a zúčastňuje sa mierových misií vo svete ako napríklad bolo monitorovanie vzdušného priestoru nad Bosnou a Hercegovinou.

Použité pramene:

http://www.naval-technology.com/projects/invincible/index.html#invincible2