NAVIGACE

Legenda 2. světové války
Nemecky tank Panzerjäger „Tiger (P)" für 8,8 cm Pak43/2 Sfl L/71 SdKfz 184

pripravil Robert Augustin

 

N A   Ú V O D

Nenávidený posádkami, ešte väčšmi nepriateľmi, no napriek tomu legenda. Asi takto by sa dal Ferdinand / Elefant najpresnejšie charakterizovať. Kvôli nezvyčajne  slabému pohonu a obrovskej váhe spôsoboval svojim posádkam nočné mory, no svojim mimoriadne výkonným kanónom a v tom čase takmer nepriebojným pancierom si vzbudzoval obrovský rešpekt u nepriateľa. Svojou váhou sa zaradil medzi najväčších stíhačov tankov Tretej ríše a nemecká propaganda o ňom neustále hovorila, že je nezničiteľný. Samozrejme, že propaganda s pravdou nikdy nesúvisela, ale v tomto prípade sa k nej až podozrivo priblížila. Stíhače tankov Ferdinand / Elefant totiž boli na veľké vzdialenosti neuveriteľne odolným cieľom a ničiteľom. No ak nebola v jeho tesnej blízkosti pechota bol mimoriadne zraniteľný, no aj napriek tomu väčšina Ferdinandov / Elefantov bola zničená, alebo opustená potom, ako ich pásy dostali zásah od delostreleckých granátov, alebo vstúpili do mínového poľa a pretrhli sa.

H I S T Ó R I A

Priamym predchodcom stíhača tankov Ferdinand / Elefant je prototyp VK 4501 (P), ktorý prehral konkurenčnú súťaž s Henschlovym VK 4501 (H), ktorý bol zase priamym predchodcom ťažkého tanku Tiger. Ako už bolo v článku o Tigrovi spomínané, Porsche sa precenil a bol si svojou výhrou natoľko istý, že dal vyrobiť 90 podvozkových súprav. Po výhre Henschla tak zostalo v závodoch Niebelungenwerke spoločnosti Steyr-Daimler-Puch 90 zložitých a nákladných podvozkov s korbami, ktorých zošrotovanie by bolo veľmi neekonomické. Keďže Nemci čelili veľkému počtu sovietskych tankov T-34 a KV-1, ktoré boli dobre pancierované a mali pomerne výkonnú výzbroj, Hitler dával súhlas každému projektu s 88 milimetrovým kanónom, pretože ten sa proti nim ukázal ako veľmi účinný. 22. septembra 1942 tak Albert Speer vydal podnet na výrobu nového ťažkého stíhača tankov, ktorý mal niesť označenie Panzerjäger „Tiger (P)“ fűr 8,8 cm Pak 43/2 Sfl. L/71 SdKfz  184. Práce na strojoch mohli pokračovať. Stroj dostal neskôr neoficiálny bojový názov Ferdinand (Ferdinand Porsche), ktorý bol po pridaní guľometu a po iných významných úpravách 1. mája 1944 oficiálne zmenený na Elefant (slon).

K O N Š T R U K C I A

Základný rozdiel medzi Porscheho Tigrom a stíhačom tankov Ferdinant / Elefant je, že vežu nahradila mohutná nadstavba a že motor bol umiestnený do stredu a nie na koniec stroja. Na obrázku dole je vidieť pôvodnú (naľavo) a upravenú vaňu.

Celá korba bola ešte opatrená prídavným pancierovaním, ktoré bolo s pôvodným spojené 32-mi skrutkami. Nové usporiadanie spôsobilo aj nezvyklé usporiadanie posádky. V prednej časti pred motorom mali svoje miesta šofér a radista. Tí mali nad hlavami  obdĺžnikové vstupné poklopy. Šofér mohol krajinu pozorovať tromi periskopmi alebo rovnako ako radista priezormi. Rádiové vybavenie sa skladalo z vysielaču Fu 5 a prijímaču Fu 2. Stroje, ktoré pôsobili vo velení Kompanie a Abteilungov, niesli okrem bežnej rádiovej výbavy aj rádiovú stanicu Fu 8 s väčším dosahom. Za radistom a šoférom sa nachádzal motor s agregátmi a za ním nadstavba. V nej mali svoje pozície veliteľ, strelec a dvaja nabíjači. Veliteľ vstupoval do stroja dvojdielnym obdĺžnikovitým poklopom a zvyšok posádky kruhovým, taktiež dvojdielnym poklopom. Na zadnej strane bol ďalší kruhový otvor, ktorý slúžil na nakladanie munície. Munícia bola horizontálne uložená po bokoch nadstavby a pod podlahou.

Korba, ako som už spomínal, bola zosilnená pancierovými plátmi. Po tejto úprave dosahoval čelný pancier hrúbku, vtedy neuveriteľných, 200 milimetrov, boky a zadná strana boli hrubé 80 milimetrov.

Hlavnú výzbroj ťažkého stíhača tankov tvoril veľmi výkonný (výkonnejší ako na Tigrovi) protitankový kanón PaK 43/2 ráže 88 milimetrov s hlavňou dlhou 71 ráži. Jeho odmer do strán bol 15° a námer -8° až + 18°. Jeho hlavnou výhodou bola (ako u väčšiny nemeckých kanónov) schopnosť ničiť nepriateľskú techniku na veľmi veľké vzdialenosti.

Pre kanón sa nieslo 55 granátov štyroch druhov:

- PzGr 40/43 bol podkalibrový granát s hmotnosťou 7,3 kg,
- PzGr 39/1 bol protitankový granát s hmotnosťou 10,2 kg a úsťovou rýchlosťou 1000 m/s,
- Spgr L/4,7 bol trieštivo trhavý granát, ktorý vážil 9,4 kg a jeho úsťová rýchlosť bola 700 m/s,
- Gr 39 HL mal hmotnosť 7,65 kg s úsťovou rýchlosťou 600 m/s.

Účinný dostrel PzGr 40/43 bol 4 km, PzGr 39/1 5 km, Spgr L/4,7 5,4 km a Gr 39 HL 3 km. Na vedľajšiu organickú výzbroj proti živej sile, ktorú tradične tvoril guľomet ovládaný radistom, konštruktéri akosi zabudli. Túto úlohu prevzali v stroji sa nachádzajúce ručné zbrane a to dva samopaly MP38, ktoré niekedy dopĺňal guľomet MG34. Často sa stávalo, že nepriateľská pechota prenikla až ku stroju a posádka sa musela brániť ručnými zbraňami, pričom nebola chránená. Kanón bol schopný ničiť obrnenú techniku priemerne na vzdialenosť 2200 metrov, pričom ohrozený nepriateľskými tankami sa stal až na hranici 100 metrovej vzdialenosti. 

 

Pôvodná pohonná jednotka, ktorá poháňala Porscheho VK 4501 (P) bola nahradená dvomi dvanásťvalcovými spaľovacími motormi Maybach HL 120 TRM s valcami umiestnenými do V, ktoré spolu dosahovali výkon 530 koní. Porscheho benzínoelektrický pohon bol zložitý, finančne náročný a viac poruchový systém, u ktorého dochádzalo k stratám energie, kvôli ktorému (okrem iného) prehral všetky konkurenčné súťaže možno stručne popísať nasledovne. Energia získaná zo spaľovacieho motora nebola prevedená priamo na prevodovku atď., ale najprv na generátory, ktoré dodávali energiu elektrickým motorom, ktoré nepriamo prenášali energiu na kolesá. Ešte pri porovnávacích skúškach s VK 4501 (H) sa ukázalo, že jedinou výhodou tohto pohonu bola lepšia priechodnosť terénu a väčšia rýchlosť, i keď podľa tabuliek mala byť maximálna rýchlosť menšia ako u konkurenčného stroja VK 4501 (H). Práve pre spomínané dôvody nebol tento pohon použitý. Keďže celková hmotnosť vzrástla až na 65 - 70 ton, pomer výkonu a hmotnosti klesol na neuveriteľnú hodnotu 5,6 – 6 kW/t. Pri porovnaní so značne podmotorizovaným Tigrom ( 9 kW/t) alebo Königstigrom (7 kW/t) je jasné, prečo Ferdinand / Elefant dosahoval po vozovke maximálnu rýchlosť 20 km/h a v teréne iba 10 až 15 km/h. Podvozková súprava i pásy boli totožné s pôvodným VK 4501 (P).        

 

S É R I O V Á   V Ý R O B A

 

 

16. novembra 1944 poveril WaPrűf  prestavbou pôvodne ťažkých tankov na ťažké stíhače závody Niebelungenwerke spoločnosti Steyr-Daimler-Puch v Rakúsku. Plánovaná produkcia mala v pláne vyrobiť na začiatku roku 1943 15 strojov, v marci 35 a v máji 1943 posledných 40 strojov. Profesor Porsche a poprední konštruktéri firmy Alkett skonštruovali modifikovanú korbu, v ktorej bol zložitý prevodový systém v prednej časti vozidla a motor v strednej. Modifikácie prebiehali v závodoch EisenwerkOberdonau v Linzi. V januári 1943 zmodifikovali 15 kusov, vo februári 26, v marci 37 a v máji posledných 12. Dokončovacie práce mala vykonať firma Alkett v Berlíne, ale kvôli zložitej preprave a hlavne nedostatku vagónov, ktoré by boli schopné také veľké stroje prepravovať sa rozhodlo, že sa vykonajú v Niebelungenwerke, kam firma Alkett poslala svoj kvalifikovaný personál. Nadstavby boli vyrábané v Kruppových závodoch v Essene. Posledný Ferdinand / Elefant mal byť dokončený 12. mája 1943, no stalo sa tak už 8. mája. Stroje niesli evidenčné označenie 150011 až 150100. Od 12. do 23. mája 1943 bol prvý stroj, teda 150011, testovaný na polygóne v Kűmmersdorfe. Všetkých 90 strojov prešlo odbornou komisiou HeeresWaffenamt a od mája do júna 1943 boli zaradené do bojových jednotiek.

M O D I F I K Á C I E

F E R D I N A N D

Porsche pôvodne nazýval tento stroj „koňom“, no stroje dostali neoficiálny názov Ferdinand podľa ich stvoriteľa Ferdinanda Porscheho. Tento stroj je opísaný vyššie.

 

E L E F A N T

1. mája 1944 dostal Ferdinand oficiálny názov Elefant (slon). Elefant sa od Ferdinanda odlišoval viacerými dôležitými prvkami. Azda najvýznamnejšou zmenou bolo pribudnutie guľometu MG 34, ktorý bol chránený 80 milimetrov hrubým pancierovaním strieľne Kűgelblende 80  a obsluhovaný radistom. Ďalšou výraznou zmenou bola inštalácia veliteľskej vežičky, ktorá mala po obvode 7 stabilných periskopov a na jej vrchole bol dvojdielny kruhový poklop. Štít kanónu bol horizontálne otočený o 180° a v prednej časti vane pribudlo 30 milimetrov panciera, ktorý mal ochrániť stroj pred výbuchmi mín. Pribudol aj antimagnetický náter „Zimmerit“. Ďalšou úpravou bolo nové veľmi výkonné  hasiace zariadenie, modifikácia výfukov, bolo zabránené stekaniu vody zo strechy do motora a schránka na náradie bola presunutá z bokov stroja na jeho zadnú stranu.  Týmito modifikáciami prešlo celkovo 47 strojov Ferdinand, ktoré boli po ťažkých bojoch stiahnuté v novembri 1943 z východného frontu do Nemecka.    

 

N A S A D E N I E

 

Stíhače tankov Ferdinand vytvorili dva samostatné prápory a to schwere HeeresPanzerjägerAbteilung 653 a  schwere HeeresPanzerjägerAbteilung 654. Oba sa skladali z troch Kompanie so štábom a pod každý prápor spadalo 45 stíhačov a rota technického a zdravotníckeho zabezpečenia. Prápory boli súčasťou 656. Panzerjäger Regimentu, takisto ako 216. SturmpanzerAbteilung vyzbrojený Brumbärmi, 313. a 314. PanzerFunklenkKompanie vyzbrojená diaľkovo ovládanými nosičmi náloží SprengstoffträgerB IV.

 

 

Po prvýkrát boli stíhače tankov nasadené na Kurskom oblúku v rámci operácie „Zitadelle“, čo je okrem iného aj najväčšia tanková bitka v dejinách. Ako je už dnes známe, vďaka anglickému programu ULTRA, ultra tajné dešifrovanie Enigmi ako ho Churchill pomenoval, boli Sovietske vojská včas informované o nemeckom útoku a navyše vďaka dažďom a váhaniu nemeckého vrchného velenia bol začiatok operácie zdržaný o dva mesiace. Preto mohla Červená armáda vybudovať takmer dokonalé obranné pozície, pripraviť dostatočné množstvo záloh na protiútok a  preto operácia „Zitadelle“  mala len veľmi malú šancu na úspech. Ferdinandy sa zapojili do bojov 5. júna pod velením XXXXI. Pazerkorps.

 

Panzerjäger „Tiger (P)“ fűr 8,8 cm Pak 43/2 Sfl L/71 SdKfz 184 „Ferdinand“ 1. Kompanie, schwereHeeresPanzerjägerAbteilung 653, Kursk, júl 1943

 

Schwere HeeresPanzerjägerAbteilung 653 podporoval akcie 86. a 292. pešej divízie a pri obci Alexandrovka zneškodnil 26 T-34/76 a niekoľko protitankových kanónov. Schwere HeeresPanzerjägerAbteilung 654 podporoval útoky 78. pešej divízie. Na tretí deň zostalo bojaschopných iba 37 strojov! Bolo to vďaka rozsiahlym mínovým poliam a ako u všetkých nových strojov nevychytané technické závady. Poškodené stroje sa však nachádzali na nemeckej strane a tak sa dali bez problémov odtiahnuť a znovu uviesť do služby. Ferdinandy z schwere HeeresPanzerjägerAbteilung 654 sa 8. júla podieľali na útoku na železničnú stanicu Ponyri, ktorá spájala Orel s mestom Kursk. 20 Ferdinandov spolu s 15 Tigrami a 25 strednými tankami zaútočilo o deviatej hodine ráno proti 46. brigáde ľahkého delostrelectva,13. brigáde protitankového delostrelectva , 307. streleckej divízii a tankom T-34, ktoré boli zakopané až po veže. Túto obranu dopĺňali rozsiahle mínové polia, ktoré boli vylepšené rôznymi bombami a granátmi. Prvý útok bol odrazený protitankovým delostrelectvom za výraznej podpory pechoty. Druhý pokus pomohlo odraziť aj ľahké delostrelectvo. V ten večer zostalo na „území nikoho“ 22 obrnencov, z čoho bolo 5 Tigrov a 4 Ferdinandy. Na ďalší deň bol podniknutý ešte masívnejší útok, na ktorom sa podieľali Tigre z 505. schwerePaznerAbteilungu, Ferdinandy z 654. práporu, Brumbäri z 216. práporu, 17 tankov Pz III a motorizovaná pechota. Po dvoch hodinách sa formácia s Ferdinandmi prebojovala k osade Goreloje, kde sa dostala do mínového poľa. Tu ju  začali z troch strán ostreľovať 4 delostrelecké pluky podporované ďalekonosným delostrelectvom, Kaťušami a strmhlavými bombardérmi Pe-2. Nemci sa stiahli a zanechali za sebou svojich 18 strojov.

 

 

Na ďalší deň (10. júla) sa do útoku zapojili aj nosiče náloží B IV. Rusi poslali do tejto oblasti rýchly protiprielomový oddiel so 152 milimetrovými húfnicami a 203 milimetrovými húfnicami na pásovom podvozku. Sovietske jednotky si však z nabraných skúseností vyvinuli taktiku na zničenie Ferdinandov. Kanónmi veľkého kalibru pálili do podvozkových kolies a pásov, čím ich znehybnili a 45 milimetrovými kanónmi rozstrieľali hlaveň. Aj tento útok skončil neúspechom a Nemci prišli o 7 tankov a 2 Ferdinandy. Väčšinu poškodených strojov sa z oblasti podarilo evakuovať, no ťažkotonážne monštrá ako Ferdinand sa za daných podmienok odtiahnuť nedali. Odtiahnuť ho bol schopný iba Bergetiger (P), Bergetiger (H) alebo Bergepanther.

 

 

Ak neboli dostupné, tak sa použilo viacero polopásových vozidiel, no aj tak to bola práca na celý deň. Lenže Červená armáda posunula frontovú líniu ďalej od stanice, a preto museli niektoré posádky svoje stroje opustiť, alebo sa brániť až do posledných chvíľ. Tieto fanaticky brániace sa stroje páchali veľké škody a pechota ich zneškodnila tým, že im do motorového alebo do bojového priestoru vhodila zápalné fľaše a ich posádka tak skonala v inferne. Útok na stanicu stál nemeckú armádu 21 Ferdinandov. Podľa sovietskych záznamov bolo z toho 10 znehybnených na mínových poliach, 7 znehybnelo po zásahoch delostrelectva do pásov a kolies. Jeden stroj zhorel potom, ako mu bola zboku prestrelená palivová nádrž a ďalší zhorel vďaka už spomínanému systému pomocou zápalnej fľaše. Predposledný dostal priamy zásah 203 milimetrovým granátom ďalekonosného delostrelectva a posledný bol totálne zničený leteckou pumou. Znehybnené stroje, až na 4 prípady, boli zapálené buď vlastnými posádkami, pechotou červenej armády alebo jej delostrelectvom. Málo poškodené  Ferdinandy Rusi opravili. Jeden bol na výstave ukoristenej techniky v Moskve, jeden bol testovaný a tretí slúžil na ostreľovanie. Posledný zostal na mieste.

 

Ďalšie boje, ktorých sa zúčastnili Ferdinandy, boli vedené v oblasti obcí Samodurovka, Kašara, Kutyrky a Topľoje. Toto územie bolo bránené sovietskou 70. armádou. V ceste stála nemeckým jednotkám 3. brigáda protitankového delostrelectva. Jej výzbroj tvorili 3 batérie 76 milimetrových kanónov, 3 batérie 45 milimetrových kanónov, 1 batéria 120 milimetrových mínometov a prápor protitankových pušiek. Medzi 6. a 7. júlom padlo pri pokuse preraziť túto obranu 47 nemeckých tankov, aj keď obrana už tiež prišla o nemalé množstvo svojich jednotiek. Na pomoc jej prišla 1. brigáda protitankového delostrelectva a dva oddiely protilietadlového delostrelectva, z ktorých mal jeden vo výzbroji aj ukoristené 88 milimetrové kanóny Flak 18. 

Medzi 11. a 12. júnom obnovili Nemci útok. Do boja zasiahlo okolo 80 tankov a samohybných diel, medzi nimi aj Ferdinandy. Tu už na scénu nastúpili po prvýkrát ruské ťažké stíhače tankov SU-152, ktoré mali 152 milimetrové kanóny! Výsledkom bolo 23 zničených tankov, z čoho boli 4 Tigre. Útok sa zastavil. Na území okupovanom 70. armádou zostalo celkovo 8 Ferdinandov. 4 stroje zničili vlastné posádky po znehybnení v mínovom poli a zásahoch zo SU-152. Ďalší stroj vyhorel kvôli chybe na generátore, nasledujúci vďaka chybe na výfukoch. Jeden Ferdinand dostal priamy zásah do otvoreného šoférovho poklopu a posledný sa dostal do rúk červenej armády nepoškodený.

 

12. júla prešli sovietske jednotky do ofenzívy. Cieľom operácie Kutuzov bolo odstránenie Orelského výbežku. Pri postupe narážala 2. tanková armáda a 3. gardová tanková armáda na brániace sa Ferdinandy, ktoré im spôsobovali veľké straty. Keď bol okolo 5. augusta oslobodený Orel, tak sovietom padol do rúk transport obrnenej techniky pripravenej na evakuáciu, kde sa nachádzalo aj niekoľko Ferdinandov. Pri ústupe z Orla stratili Nemci dva stroje, ktoré zapadli a boli zničené vlastnými posádkami, ďalšie dva ťažko poškodené zostali na zhromaždišti poškodenej techniky, ktoré obsadil nepriateľ.

Prvé nasadenie Ferdinandov skončilo. Celý 656. Panzerjäger Regiment bol stiahnutý do Dnepropetrovska. Jeho straty činili 39 Ferdinandov, 16 Brumbärov, dva tanky Pz. III, zatiaľ čo nepriateľa pripravil o 502 tankov a samohybných diel, a 120 diel!

 

Panzerjäger „Tiger (P)“ fűr 8,8 cm Pak 43/2 Sfl L/71 SdKfz 184                                                      Panzerjäger „Tiger (P)“ fűr 8,8 cm Pak 43/2 Sfl L/71 SdKfz 184 

„Ferdinand“ 5. Kompanie, schwereHeeresPanzerjägerAbteilung 654, Kursk, júl 1943         „Ferdinand“ 7. Kompanie, schwereHeeresPanzerjägerAbteilung 654, Kursk, júl 1943

 

1. septembra začali v Dnepropetrovsku opravy, počas ktorých sa okrem iného vymieňali aj opotrebované hlavne. Opravy prebiehali pod hlavičkou firmy Alkett, Siemens a Porsche. Všetky stroje z rozbitého 654. schwere HeeresPanzerjägerAbteilungu prešli pod menej zdecimovaný 653. schwereHeeresPanzerjägerAbteilung. Pribudli k nemu aj transportéri streliva Munitionpanzer III, 2 Bergepanthery a 2 BergeTigre (P).

 

Hneď po opravách bola jedna Kompanie s 15 Ferdinandami prevelená na front, kde pôsobila s 25 Brumbärmi, patriac pod 9. a 23. tankovú divíziu v oblasti Pavlograd-Selnikovo. Už 8. septembra zostalo vďaka vysokému opotrebeniu v ťažkom teréne bojaschopných iba 8 strojov. Do konca mesiaca spôsobili nepriateľovi škodu v podobe straty dvoch tanky T-34/76 a 8-mich diel.

Od 10. do 15.októbra sa 653. Abteilung zúčastnil obrany jednotiek ustupujúcich z posledného územia  na východ od Dnepru držaného Nemcami, pričom Ferdinandy zničili asi 50 sovietskych tankov. Bojové nasadenie pokračovalo podporou XXII. a XXX. armádneho a tiež LVII. tankového zboru, kde bolo behom 3 dní zaznamenané zničenie 21 tankov, 34 protitankových kanónov a ukoristenie 8-mich diel. Počas celého obdobia boli zničené iba 4 stroje, aj to vďaka elektrickým skratom, ktoré zapríčinili ich vyhorenie.

Do 5. novembra vzrástol počet vyradených nepriateľských tankov na 582 , diel na 477, protitankových pušiek presiahol 100. Ďalej boli zničené 3 samohybné delá, 3 obrnené automobily a 3 lietadlá. Tieto čísla však určite nie sú celkom presné, takže ich treba brať trochu s rezervou. Ešte 25. novembra 2 posádky Ferdinandov k tomuto zoznamu pridali neuveriteľných 54 zničených tankov! Stroje dosiahli hranice svojej životnosti a tak bol 29. novembra celý oddiel Ferdinandov stiahnutý do Niebelungwerke, kde došlo k dlho očakávanej a nanajvýš potrebnej  modernizácií.

F E R D I N A N D   ›   E L E F A N T

 

Po viac ako pol roku ťažkých bojov sa 51 Ferdinandov dostalo späť  do Rakúska. Už spomínané modifikácie strojov z Ferdinand na Elefant prebiehali pomerne rýchlo. 20 ich prešlo závodom vo februári  a 27 v marci. Zbytok bol natoľko poškodený, že bol premiestnený do Heeres-Kraftfahrzeug-Werkstatt vo Viedni, ale pravdepodobne ani tu ich nevedeli opraviť, pretože tu ich stopy končia.

Medzitým, ako boli Ferdinandy modifikované na Elefanty, sa pri Anziu a Nettune vylodili americké jednotky, ktorých cieľom bolo prelomenie Gustávovej línie a napredovanie k Rímu. Nemci do tejto oblasti presúvali všetko čo sa dalo a 29. februára sem dorazila aj 1. Kompanie 653. schwere HeeresPanzerjägerAbteilungu, ktorá mala iba 11 Elefantov, 2 Munitionpanzer III aBergetiger (P). Táto Kompanie pôsobila spolu so sPzAbt 508. a s 216. oddielom Brumbärov. Jediné, čo mohlo v tejto oblasti Elefanty ohroziť, bolo spojenecké letectvo, preto boli väčšinou zamaskované na stacionárnych pozíciách, kde tvorili nepriechodnú protitankovú bariéru. Práve takéto vedenia boja bolo pre tieto stroje ako stvorené. Do konca februára zaznamenala 1. Kompanie jedinú stratu a na konci ďalšie dve. Tieto dva stroje zničili asi 50 kusov tankov a iných obrnencov a po vyčerpaní paliva a munície boli zničené vlastnými posádkami.

 

Panzerjäger „Tiger (P)“ fűr 8,8 cm Pak 43/2 Sfl L/71 SdKfz 184 „Elefant“ 1. Kompanie, schwereHeeresPanzerjägerAbteilung 653, Anzio-Nettuno, marec 1944

 

Iné 2 stroje preukázali svoje schopnosti, keď 12. apríla odrazili nájazd formácie Shermanov. Výsledkom bolo 14 vrakov. Nemcom sa predmostie pri Anziu darilo brániť až do 22. mája. Vtedy zahájili Američania prielomovú operáciu Diadem medzi mestami Cistemadi Latina a Campoleone, ktorá bola, síce za cenu hrozných strát, úspešná. Nemecké vojská vtedy zaznamenali tiež veľké straty. Spojenecké vojská  5. júna dosiahli Rím a postupovali ďalších asi 200 km na sever. Počas ústupu boli stratené dva Elefanty. Jeden bol zničený v Ríme (taktické číslo 124) a druhý takmer nepoškodený (taktické číslo 102) je dodnes v aberdeenskom múzeu v Marylande.

 

Panzerjäger „Tiger (P)“ fűr 8,8 cm Pak 43/2 Sfl L/71 SdKfz 184 „Elefant“ 1. Kompanie, schwereHeeresPanzerjägerAbteilung 653 Nr. 124 zničený v Ríme a Nr. 102 ktorý sa nachádza v aberdeenskom múzeu v Marylande.

26. júna bol zbytok 1. Kompanie 653. schwereHeeresPanzerjägerAbteilungu povolaný k Abteilungu, ktorý sa tou dobou už nachádzal znova na východnom fronte. Dva  Elefanty zostali do 6. augusta v Taliansku. Posádky bez strojov boli odoslané do výcvikového tábora v St. Pölten.

 

Zatiaľ, čo 1. Kompanie bojovala v Taliansku, boli dva Elefanty poslané na skúšobné stredisko v Kűmmersdorfe a zbytok Abteilungu, konkrétne jeho 2. a 3. Kompanie vrátene štábu, sa vrátili na začiatku apríla na východný front. Sila týchto dvoch Kompanie sa vtedy skladala z 31 Elefantov, troch Muntionpanzerov III,  dvoch Bergetigrov (P), jedného Bergepanthera a bola zaradená pod 9. SS PanzerDivisionHohenstaufen, ktorá pôsobila v rámci 1. tankovej armády skupiny armád NordUkraine pri Haliči. 

 

Panzerjäger „Tiger (P)“ fűr 8,8 cm Pak 43/2 Sfl L/71 SdKfz 184 „Elefant“ 3. Kompanie, schwereHeeresPanzerjägerAbteilung 653, Poľsko 1944

 

Do bojov sa Elefanty zapojili už 12. apríla. Dosahovali pomerne dobré výsledky, ale ani na ich strane sa neobišla bez strát.15. a 16. apríla sa bojaschopné stroje zúčastnili ťažkých obranných bojov o Tarnopol, kde bola poškodená takmer desiatka strojov. 17. apríla 653. Abteilung disponoval iba 12 nepoškodenými strojmi.

Po týchto vyčerpávajúcich bojoch boli obe Kompanie stiahnuté z fronty do 4. mája a počet plne funkčných stíhačov sa opäť zväčšil. Po príchode operoval Abteilung v priestore Kamjonka. V tomto čase sa Elefanty stretli s ďalším veľmi tuhým protivníkom, s tankami IS-2. Konkrétne išlo o stroje z 2. samostatného gardového pluku ťažkých tankov. Tento pluk zaznamenal za jeho ani nie mesačné pôsobenie 445 zničených tankov a samohybných diel a 10 protitankových diel, pričom došiel iba o 8 tankov. Ďalších 6 sa dalo opraviť. Práve dva z ôsmich tankov IS-2 mali na svedomí Elefanty. Prvý zničili dva Eefanty až 6. zásahom do oblasti motora na vzdialenosť  700 metrov. Prvých 5 granátov zasiahlo čelný pancier. Druhý tank bol zničený taktiež zásahom do oblasti motora 2. granátom na vzdialenosť 1000 metrov.

Na začiatku júna disponovala 2. a 3. Kompanie spolu 28-mi nepoškodenými strojmi a len 3 boli v oprave. Po príchode 1. Kompanie bol 653. schwere HeeresPanzerjägerAbteilung zase kompletný a jeho sila k 1. júlu čítala 34 Elefantov. 18. júla bol zahájený sovietsky útok a front v oblasti skupiny armád Nordukraine na niekoľkých miestach roztrhol. Za jediný deň tak klesol stav Abteilungu na polovicu. 21. júla sa  Elefanty  pokúsili ohroziť krídlo 6. gardového tankového zboru. Tento pokus nevyšiel a 653. schwere HeeresPanzerjägerAbteilung bol donútený k ústupu. Pri týchto bojoch sa Elefanty znovu konfrontovali s tankami IS-2. Tieto stroje 71. samostatného gardového pluku ťažkých tankov zničili  Nemcom od 14. júla do 31. augusta 4 Tigre, 4 Königstigre, 3 Panthery, Elefanta, bližšie neurčené samohybné delo s kanónom 128 mm (mohlo ísť aj o druhý exemplár stíhača tankov „Stürer Emil“)  a 3 obrnené transportéry, pričom z boja vyradili Tigra, 2 Königstigre a 3 Panthery za cenu 3 zničených a 7 poškodených IS-2.

Ako sa ukázalo už v predošlom nasadení na východnom fronte, aj teraz sa často stávalo že stíhača musela opustiť, alebo zničiť vlastná posadká, pretože ho nebolo možné odtiahnuť.

 

 

1. augusta zostalo Abteilungu posledných 12 strojov. Prišiel aj o veliteľský Tiger (P), Bergetigre (P) a Munitionpanzery III. Za dva dni sa to, čo z Abteilungu zostalo, presunulo do Krakova. K jednotke sa tu pridali dva posledné Elefanty z Talianska a vytvorila sa tu nová 2. Kompanie, ktorá sa skladala zo 14 strojov. Táto Kompanie pôsobila na úseku 17. armády (skupina armád A) od 19. septembra do konce októbra bez jedinej straty. Potom bol 653. schwereHeeresPanzerjägerAbteilung stiahnutý do zázemia a prezbrojený na nové Jagdtigre.

Všetkých 14 Elefantov prevzala schwerePanzerjägerKompanie 614 patriaca k jednotkám 4. tankovej armády (skupina armád A). Do konca roka neprišla o jediný zo 14 strojov. 614. schwere PanzerjägerKompanie bojoval v januári 1945 v Sliezsku, konkrétne v okolí tzv. pevnosti FestungBreslau a Oppein. Vtedy disponovala aj  Brummbärom a Bergepantherom. Tu došlo k strate asi 10 Elefantov, ale k tomuto úseku bojov nie je dostatok dokumentácie. 15. februára sa zbytok Kompanie presunul k Frankfurtu na Odre.

 

20. apríla bola zo zbytkov  614. schwerePanzerjägerKompanie, 4. Kompanie, 11. tankového pluku, štábu 2. tankového práporu 36. tankového pluku a roty obrnených áut pozliepaná  bojová skupina ,,Ritter", nazvaná podľa veliteľa. Vtedy mala táto bojová skupina iba 4 Elefanty, z ktorých 2 musela pre ich technické problémy pri ústupe opustiť.  Ku skupine sa pri Zossene pripojil archaický koristný ťažký tank T-35 z kűmmersdorfského polygónu, ktorý bol však čoskoro zničený. Obom Elefantom sa podarilo ustúpiť až do Berlína, kde podporovali mestskú posádku. Jedna verzia hovorí o tom, že jeden bol zničený na Karl-AugustPlatz a druhý pri kostole svätej Trojice. Druhá verzia hovorí o jednom Elefantovi s poškodenými motormi v okolí Mittenwaldu a druhom   zničenom pri KleinKemschat.

N A   Z Á V E R

Aj napriek niektorým naozaj nepríjemným nedostatkom sa ťažké stíhače tankov Ferdinandy, respektíve Elefanty ukázali ako mimoriadne účinné zbrane. Keď vezmeme do úvahy fakt, že vznikli náhodou alebo ako vedľajší produkt sú ich výsledky ešte väčšmi prekvapujúce. Treba tiež dodať, že podobne ako ťažké tanky Tiger, tak aj Ferdinandy / Elefanty boli nasadzované do najťažších úsekov fronty kde sa presadzovali proti obrovskej presile. Koniec koncov stroj vyrobený v takom malom počte by sa nestal legendou, nebyť jeho mimoriadnych výsledkov.

 

 

Zdroje:
[1.]      JanuszLedwoch:                                 Panzerjäger „Tiger (P)“ fűr 8,8 cm Pak 43 / 2 Sfl L / 71 SdKfz 184 „Ferdinant-Elefant“ 12,8 Sfl L/61
[2.]      Milan Kopecký:                                  Těžký stíhač tanků Ferdinand/Elefant – bojové nasazení , HPM 6/2002 str.16 – 20
[3.]      Walter J. Spielberg, Hilary L. Doyle:    Der Panzer-Kampfwagen Tiger undseineAbarten
[4.]      www.warrior-models.com
[5.]      http://klub.chip.pl/krzemek/
[6.]      www.naturfoto-online.de
[7.]      www.achtungpanzer.ru
[8.]      http://hsfeatures.com/ferdinandir_1.htm