NAVIGACE

Legenda 2. světové války
Panther

pripravil Robert Augustin

 

Ťaženie na východnom fronte priviedlo nemecké tankové sily do krízy. Vtedajšie stredné a ľahké tanky boli totiž deklasované výbornými sovietskými strojmi T-34/76. Určitú pomoc prinieslo až prezbrojenie tankov Panzer III a Panzer IV oveľa výkonnejšími dlhohlavňovými delami, ktoré umožnili nemeckým posádkam viesť efektívny boj proti ruským nepriateľom.

Pre získanie technickej a strategickej prevahy však bolo nutné pristúpiť k vývoju celkom nových stredných a ťažkých tankov, vďaka ktorým by mal Wehrmacht nad nebezbečnými východnými nepriateľmi prevahu. Preto v roku 1941 došla na východnú frontu komisia odborníkov, ktorej členmi boli profesor Porsche (firma Niebelungwerke), doktor Aders (koncern Henschel) a Ing. Oswald (firma MAN). Títo páni zistili počas krátkej stáže u 4. Panzerdivision faktický stav na fronte. 25. novembra prebehla konferencia o vývoji tankovej zbrane, na ktorej boli formulované požiadavky na modernú konštrukciu stredného tanku. Ten mal predchádzajúce nemecké konštrukcie výrazne prekonávať rýchlosťou, pohyblivosťou a priechodnosťou terénu. Jeho základom mala byť mohutná výkonná výzbroj a silné pancierovanie. Práve silná pasívna ochrana ho mala povyšovať nad všetky nepriateľské obdoby. Bolo rozhodnuté, že začne vývoj dvoch typov, z ktorých ten, ktorý bude vybraný ako víťaz konkurenčnej súťaže pôjde do sériovej výroby ako nový štandardný stredný tank nemeckých ozbrojených síl. Súpermi v danej súťaži sa stali koncerny Daimler Benz a MAN. Ich skúsené konštrukčné tímy sa pustili do práce. Treba podotknúť, že tento súboj prehral Daimler Benz a že jeho tank, označovaný ako VK 3002 (DB), zostal iba na papieri. Najskôr sa teda zamerám na tento neuspešný stroj.

 

Tím koncernu Daimler Benz sa nechal inšpirovať sovietskym T-34/76 , aj keď iba navonok. Napríklad posunutie veže do prednej polovice vozidla, čo bolo pre nemecké tanky atypické. Tank mal byť dlhý 6 m, široký 3 m a vysoký 2, 7 metra. Jeho maximálna bojová hmotnosť mala byť 34 ton a mal mať silné pancierovanie – na čele veže a korby až 100 mm, na bokoch a zadných partiách 40 mm. Mal ho poháňať motor Daimler Benz MB 507 s 650 konskými silami s prevodovkou DB KSG 8-200. Vozidlo sa vyznačovalo jednoduchými tvarmi, aby sa zjednodušila technológia výroby. V čelnej stene stroja mala vystupovať zo štítu typu Saukopf hlaveň kanónu KwK 42 L/70 ráže 75 mm, napravo od kanónu mal byť lafetovaný gulomet MG 34 ráže 7, 62 mm. Počítalo sa s tým, že v roku 1942 bude postavený prvý prototyp, ale nakoniec nebol zkompletovaný ani jediný tank VK 3002 (DB). K jeho prehre v konkurenčnom boji prispelo viacero faktorov. Prvý bol ten, že tank naozaj pripomínal T-34/76 a niektorí odborníci sa domnievali, že v boji by mohlo prísť k ich zámene. Ďalšie pochybnosti vzbudzoval motor, ktorý bol na naftu a nie ako ostatné nemecké stroje, na benzín. Konkurenčný stroj firmy MAN naviac sľuboval väčšie výkony i bojový potenciál. Typ navrhovaný koncernom Daimler Benz preto zostal v štádiu projektu.

Konštrukčný tím firmy MAN, ktorý pripravoval svoj stroj VK 3002 (MAN) , viedol inžinier Paul Max Wiebicke. I tento tím najprv uvažoval o inštalácií dieselového motora, ale napokon sa vrátil k osvedčeným benzínovým motorom firmy Maybach. VK 3002 (MAN) bol rozmernejší a mal aj väčšiu hmotnosť ako konkurenčný stroj. Jeho vyhotovenie predstavovalo osobitnú záležitosť firmy MAN. Sovietskému tanku T-34 sa vôbec nepodobal.

Prototypy VK 3002 (MAN), označené V1 a V2, boli postavené v rekordnom čase počiatkom roku 1942. Od budúceho sériového Panther Ausf. D sa líšili inštaláciou dvanásťválcového vzduchom chladeného motora Maybach HL 210 P45 s obsahom 21 353 ccm a výkonom 650 ks pri 3000 otáčkach za minútu. Čelný pancier korby mal hrúbku 60 mm, boky a zadné steny korby 40 mm. Čelná stena veže dostala 80 a jej boky 45 mm pancier. Celková hmotnosť prototypov dosahovala 35 ton.

Po skúškach prototypov bola zahájená výroba dvadsaťkusovej overovacej série, tzv. nultej, ktorá bola už takmer taká, ako štandartné stroje Panther Ausf. D. Aj tieto stroje nultej série poháňal motor Maybach HL 210 a táto dvadsiatka pravdepodobne nebola nasadená na fronte. Výroba týchto vozidiel prebiehala v januári a februári 1942. Potom na ňu plynule nadviazala produkcia sériovej modifikácie Panzerkampfwagen V Ausf. D.

 

Prvé sériové stroje opustili výrobné linky vo februári. Do programu výroby tanku Panzer V sa zapojili firmy Daimler Benz, Henschel a dve pobočky materského koncernu MAN. Čo malo za následok, že prvé sériové verzie niesli označenie Ausf. D je dodnes záhadou a táto skutočnosť je vysvetlovaná viacerými teóriami. V polovici vojny začal Wehrmacht pridelovať pozemnej obrnenej technike bojové mená. Tank Panzer V tak dostal názov Panther, s ktorým sa nezmazateľne zapísal do vojenskej histórie. Oproti predchádzajúcim tankom Panzer III a IV predstavoval novú generáciu tejto triedy bojových vozidiel a stal sa jedným z najlepších stredných tankov druhej svetovej vojny.

Svojím vonkajškom bol veľmi podobný prototypom a predsériovým vozidlám, ale líšil sa od nich niektorými významnými detailami, ako posunutie velitelskej kupoly tak, že zmizla bočná výduť na ľavej strane veže, použitím dvojkomorovej úsťovej brzdy dela, montážou novej pohonnej jednotky a zosilneným pancierovaním. Podvozok Panthera mal na každej strane osem zdvojených pojazdových kôl a hnacie a napínacie kolá, pričom vnútorné pojazdové kolá mali podstatne väčšiu rozteč ako vonkajšie, takže zapadali medzi ne. Zmizol zastaraný systém odpruženia listovými zperami a pojazdové kolá malého priemeru s pásom podpieraným kladkami. V zavesení bol použitý systém torzných tyčí. Pásy mali šírku 660 milimetrov. Trup tanku bol zvarený z ocelových dosiek, ktoré spolu zvierali rôzne ostré uhly, čo zvyšovalo pasívnu ochranu tanku proti ostreľovaniu. Čelné panciere Ausf. D boli zosilené o 20 až 30 milimetrov. V trupe vedľa seba sedeli šofér a radista, ktorý ovládal aj guľomet MG 34, pričom strelňa bola riešená dosť neprakticky.

 

Tvoril ju obdĺžnikový zvislý výrez uzatváraný krytom. V zadnej časti trupu bol motorový priestor, na vrchu ktorého boli ventilátory.

 

Nový motor Maybach L 230 P30 bol opäť vidlicový dvanásťválec so sklonom válcov 60° a výkonom 700 konských síl pri 3000 otáčkach za minútu. Tento silný motor umožňoval pomerne ťažkému tanku Panther vysokú rýchlosť pri jazde po ceste aj v teréne, ktorá ho taktiež stavala nad doterajšie nemecké stredné typy tankov. Panther sa mohol pri váhe 45 ton pohybovať po ceste rýchlosťou 46 km/h!Takú rýchlosť neprekonávalo ani množstvo nepriateľských typov s menšou hmotnosťou. V teréne sa Panther pohyboval priemernou rýchlosťou okolo 30 km/h. Tradičná vada  nemeckých tankov, ktorým bola vysoká spotreba pohonných hmôt, sa nepodarilo odstrániť ani tu. Pri jazde po ceste totiž Panther „zhltol“ 280 litrov a pri pohybe terénom až 700 litrov benzínu na 100 kilometrov, pričom obsah jeho nádrže bol 720 litrov. Elektrické systémy tanku pracovali s napätím 12 V a zdrojom elektrickej energie boli dva akumulátory s kapacitou 150 ampérhodín. K štandartnej výbave tanku patrila rádiostanica Fu 5. Na trupe tanku bola posadená plne otočná veža s hlavnou výzbrojou. V nej mali miesta 3 zostávajúci členovia posádky - velitel, strelec a nabíjač. Vstupovalo sa do nej dvomi poklopmi na streche a zadnej stene.

 Veža sa otáčala pomocou hydraulického posilňovača, ktorý bol poháňaný motorom, z čoho vyplýva, že rýchlosť otáčania priamo závisela na otáčkach motora-pri 2500 ot/min sa otočila za 17 sekúnd, pri 1000 ot/min to už bolo 92 sekúnd.

Hlavnú bojovú zbraň tvoril kanón KwK 42 L/70 ráže 75 s hlavňou dlhou 70 ráží, ktorá sa vyznačovala vysokou úsťovou rýchlosťou a priebojnosťou protipancierových granátov v cieli. Delo mohlo používať celkom tri druhy streliva. Protipancierový granát PzGr 39/42 prebíjal kolmý pancier s hrúbkou 150 mm na vzdialenosť 450 metrov. Podkalibrový granát PzGr 40/42 prebil na vzdialenosť 450 m kolmú pancierovú dosku s hrúbkou 200 mm. Tretím typom munície bol trieštivotrhavý granát Sprengranate 34, ktorý sa používal pri paľbe na živú silu protivníka a málo chránené ciele. Kanón mohol týmto granátom dostreliť až 10 kilometrov. Zásoba kanónovej munície bola 79 granátov. Ako doplnková výzbroj bol k dispozícií guľomet MG 34 spriahnutý s delom. Zásoba munície pre oba guľomety bola 200 nábojov ráže 7, 62 mm.

Pre zameriavanie kanónu sa u verzii D využíval binokulárny optický prístroj TZF 12, ktorý zväčšoval 2, 5 až 5 krát.

  

Optika bola dielom známej firmy Karl Zeiss Jena. Modernosť celej koncepcie dokladuje aj zavedenie automatického požiarného systému. Ten bol v motore a automaticky sa spustil po prekročení teploty 120 °C. Na zadnej strane trupu sa nachádzali dva vysoké výfuky spalín. Počas výroby vznikali ďalšie lepšie chránené, typy výfukov. Charakteristickou črtou pre verziu Ausf. D sa stala montáž 6-tich zadymovacích granátov. Počas výroby sa postupne zavádzali rôzne vylepšenia. Tanky Panther tak postupne získavali bočný prídavný pancier (Schűrzen), rozširovalo sa zavádzanie antimagnetickej pasty Zimmerit atď. Výroba verzie Panther Ausf. D prebiehala od februára 1943 do októbra toho istého roku, kedy sa stal hlavnou výrobnou verziou modernizovaný Ausf. A. Prvé sériové verzie(Ausf. D) vzniklo spolu 850 exemplárov.

 

V októbri 1943 nadviazala na prvú sériovú verziu vylepšená Ausf. A. Prečo táto sériová modifikácia obdržala písmeno A, určené už skôr predsériovým strojom, nie je dosiaľ známe. U tejto modifikácie zmizla doterajšie strelňa a na jej mieste sa objavila klasická pologuľová streľňa Kugelblende. Snáď najvýraznejším vylepšením sa stala nová veliteľská kupola. Po jej obvode bolo namiesto zasklenených priezorov sedem pozorovacích periskopov. Na jej vrchole bol inštalovaný obežný kruh pre ďalší guľomet MG 34, ktorý sa používal proti nízkoletiacim lietadlám. Binokulárny zameriavač nahradil monokulárny Turmzielfenrohr 12. Panther Ausf. A mal na rozdiel od Ausf. D iba jeden reflektor a to na ľavom boku. Výroba verzie Ausf. A prebiehala do mareca 1944, kedy ju nahradilo posledné prevedenie tanku Panther. Za toto obdobie opustilo výrobné haly 1340 exemplárov.

 

Panther ausf. A

 

 

Posledná masovo vyrábaná verzia tanku Panther vnáša už tradične zmätok do písomnej postupnosti, pretože dostala označenie Panzerkampfwagen V Ausf. G. Avšak, tentokrát už vieme, že verzia E patrila medzi nerealizované projekty a o variante F ešte bude reč. Výroba Ausf. G sa rozbehla v marci 1944 a pokračoval až do samého konca vojny. Bolo ich dodaných spolu 3740 kusov. Od predchádzajúcich sérií Panthera sa táto líšila celou radou zmien, ktoré zvyšovali už tak ich veľmi dobré bojové vlastnosti. Výraznou inováciou je prepracovanie bokov ktoré dostali sklon 61° oproti 50° u starších modelov. V priebehu výroby bol inovovaný aj čelný štít dela, ktorého spodná časť už nebola zaoblená, ale zvislá. Z čelného panciera zmizol priezor a pevné periskopy šoféra a nahradil ich jeden, ale zato otočný periskop. Kvôli nedostatku gumy sa pojazdové kolá nahradili úplne novými, celoocelovými. Reflektor bol prenesený na čelný blatník. Pozoruhodným doplnkovým zariadením, ktorým bol však vybavený už len neveľký počet Pantherov, sa stal noktovizor pre boj v noci.

Na vrchole veliteľskej veže bol inštalovaný nosník s infračerveným reflektorom s výkonom 200 W a infrazameriavačom pre vedenie paľby. Každú štvorčlennú čatu Pantherov s týmto vybavením v noci doprevádzal polopásový obrnený transportér SdKfz 251/20 Uhu. Ten bol vybavený veľkým infračerveným reflektorom s výkonom 6 kW, ktorý mal osvetlovať bojový priestor do podstatne väčšej vzdialenosti. “Nočných“ tankov Panther vzniklo k veľkému šťastiu spojeneckých aj sovietskych tankistov iba veľmi obmedzený počet. Niektoré zdroje uvádzajú, že nasadenie týchto strojov prebiehalo u SS Panzerdivision Leibstandarte Adolf Hitler a možno aj u ďalších jednotiek. K ďalšiemu vybaveniu tanku mala prirásť nová pohonná jednotka, hydrostatická, alebo hydrodynamická prevodovka, ale to zostalo iba na papieri. Prebiehal aj zkúšobný prevoz so zariadením pre jazdu pod vodou, ale ani v tomto prípade nedošlo k zavedeniu do bežnej služby.              

 

 

 

 

Panzerkampfwagen V Ausf. G bol síce poslednou sériovou modifikáciou tanku Panther, ale okrem nej existovali aj ďalšie verzie, ktoré však boli zavrhnuté v priebehu vývoja, alebo už nebolo možné zahájiť ich produkciu v dôsledku vojnových udalostí.

Ešte v priebehu prvej varianty Ausf. D zasahoval do vývoja Adolf Hitler, ktorý chcel aby bol vyzbrojený dlhohlavňovým delom dĺžky 100 ráži, s čím však boli spojené technické problémy a tento projekt zostal na papieri. Tak isto dopadol projekt tzv. „ľahkého Panthera“, ktorý mal mať delo ráže 50 mm a vežu z PZ III, pretože tieto „ľahké Panthery“ by boli stavané na úkor bežnej verzie a prieskumné úlohy mohli spĺňať aj iné, na to určené vozidlá.

Ďalším vývojom tanku Panther vznikol stroj Panther Ausf. F, ktorého vývoj prebiehal v roku 1944. Išlo v nej najmä o radikálne modernizovanú vežu, na ktorej vývoji sa podielali firmy Daimler Benz a Škoda. Nová veža sa volala „Schmall Turm“(štíhla veža). Kedže bola menšia, bola zároveň aj horším cieľom. Pritom však mala podstatne silnejšiu pancierovú ochranu. Čelná stena mala hrúbku 120mm, boky a zadná stena 60 mm. Delo typu KwK 44/1 ráže 75 mm bol chránený štítom typu Saukopf(prasačia hlava), ktorý bol odolnejší ako pôvodný typ. Guľomety MG 34, boli nahradené modernejšími typmi MG 42. Okrem nich patrila do výzbroje aj automatická karabina Sturmgewehr 44(jedna z najlepších automatických zbraní 2. svetovej vojny, ktorá sa nápadne podobá na ruský povojnový Kalašnikov AK-47). V nočných bojoch mala posádka používať už zmienený noktovizor a v týchto strojoch mal byť aj binokulárny zameriavač TZF 13 s 2, 5 až 6 násobným zväčšením. Počítalo sa aj s výkonnejším motorom Maybach HL234 s výkonom 850 ks. Z výrobnych hál mali vychádzať tieto tanky so zdokonaleným delom KwK 44/2, ktorý nemal úsťovú brzdu a nabíjal sa poloautomatickým nabíjacím zariadením, ktoré umožňovalo teoretickú kadenciu 40 granátov za minútu. Výrobu tanku Panther Ausf. F sa už nepodarilo zahájiť a vznikli iba dva nekompletné prototypy. Napriek tomu bol Panther Aus. F nadriadený vtedajším stredným tankom a pre spojencov aj pre sovietov bolo šťastie, že ho Nemci nestihli zaviesť do výroby.

 

 

 

Vrcholom vývoja nemeckých stredných tankov sa v období druhej svetovej vojny stal program Panther II. Jeho konečným výsledkom mal byť mohutne vyzbrojený a silne pancierovaný stroj, ktorý mal byť vybavený výkonným palubným systémom, ochranou proti chemickým bojovým látkam a ďaľšími vymoženosťami, ktoré prinášal vtedajší vedecký pokrok v Nemecku. Mal byť nadradený prakticky všetkému, čo vtedy po svete na pásoch chodilo(samozrejme v jeho triede. )Práce na strednom tanku Panther II, ktorý mal mať maximálny možný počet komponentov zhodný s pripravovaným ťažkým tankom Tiger II, boli zahájené vo februári 1943. Toto rozhodnutie sa malo stať významným krokom na ceste k unifikácií nemeckej tankovej výroby. Stredné a ťažké tanky by mali rovnaké pojazdové kolá, motor, prevodovku, delo a radu ďaľších súčastí. Narozdiel od Tigra II sa program Panther II nepodarilo doviesť do konca. Trup stroja koncepčne vychádzal zo stroj Panther Ausf. G, ale bolo použité celkom nové súkolie a bol zosilnený pancier. Mal byť použitý nový, výkonnejší motor. Na korbe bola posadená upravená veža Schmal Turm z tanku Panther Ausf. F. Hlavnou zbraňou tanku sa mal stať veľmi obávané a výkonné delo KwK 43 L/71 ráže 88 mm. Išlo o tú istú zbraň, ktorú štandartne používali tanky Tiger II. Hmotnosť tanku by dosiahla 50, 2 tony a stroj by svojou konštrukciou prekonával aj množstvo povojnových konštrukcií. Tak isto ako Panther Ausf. F nedošlo ani v tomto prípade k zahájeniu sériovej výroby. Do konca vojny sa podarilo postaviť iba jeden prototyp, ktorý sa nachádza vo Fort Nox, kde je vysoká škola amerických obrnených síl.

K prvému nasadeniu tanku Panther došlo pri veľkej nemeckej ofenzíve s krycím názvom „Zitadela“(útok v priestore kurského oblúku). Do boja tu bolo nasadených približne 200 tankov nového typu, avšak všetko skončilo fiaskom a katastrofou. Obrnené jednotky prišli už v prvý deň bojov o valnú väčšinu tankov(130-160 strojov). Príčinou strát však nebola len kvalita protivníka, ale vo väčšine prípadov technické chyby nevyzretých strojov. Na debakli sa podpísali tí členovia velenia, ktorí na nasadení strojov trvali, napriek tomu že ich odborníci varovali pred „nevychytanými muchami“ nových strojov. Po doladení a odstránení všetkých problémov sa ale tanky Panther stali jedným z najobávanejších protivníkov nepriateľských tankistov a vojakov, pretože svojomi vlastnosťami prekonávali predchádzajúce stroje Panzer III a IV. Na tankoch Panther dobyli víťazstvá mnohé tankové „esá“, často i proti zaražajúcej presile nepriateľskej techniky. Tak napríklad 13. októbra 1943 sa 7 strojov 2. SS Panzerdivision Das Reich pod velením SS Hauptsturmfuhrera Holzera dostalo v priestore Kolomaku do boja s asi 17 sovietskými tankami T-34. Po takmer hodinovom boji zostalo na bojišti 28 sovietskych vozidiel, zatiaľčo príslušníci SS vyšli z boja bez strát. Legendárne sa stali akcie Panzerregimentu Bäke, jednotky tvorené schwere Panzer Abteilung 503 s 34 takami Tiger I a Panzer Abteilung so 46 tankami Panther. Počas ťažkých bojov v januári 1944 v priestore Balabanovky útvar zničil neuveritelných 267 sovietskych tankov, pri strate jediného tanku Tiger a štyroch stojov Panther. Bolo by možné ďalej pokračovať, je nutné podotknúť, že tanky Panther boli od počiatku pridelované predovšetkým elitným útvarom so skúsenými posádkami. Je tiež pravdou, že vtedy bol jediným skutočne dôstojním protivníkom Panthera len výborný sovietsky tank T-34. Konieckoncov Panther a T-34/85 sú považované za najlepšie stredné tanky druhej svetovej vojny. Našťastie tank Panther nikdy nebol k dispozícií v dostatočnom množstve a tak nemohlo byť realizované plánované prezbrojenie jednotiek zo staršieho tanku Panzer IV. Do konca vojny bolo vyrobených 5 928 exemplárov, podľa niektorých historikov až 6 042. V povojnových rokoch využívalo tieto tanky množstvo európskych armád. Väčšie množstvo zaradilo do svojej armády Francúzsko. Keď Francúzi bojovali s Ho-Či-Minovou armádou a hrozilo, že do konfliktu sa môže zapojiť Čína, ktorá mala menšie množstvo sovietskych tankov IS-2, dopravila francúzka armáda do Indočíny ako odpoveď aj jeden tank Panther. Keď Bundeswehr rokoval v 50. rokoch o nákupe amerického M47 Patton, mnohí dôstojníci chceli znovu zahájiť výrobu radikálne modernizovaného Panthera. To sa však nestalo a SRN obdržala  stroje M47 a M48. Hneď však zahájila vývoj nového vlastného stredného tanku Leopard, ktorý sa zaradil k tomu najlepšiemu, čo sa v tej dobe vo svete objavilo.    

 

 

 

Jeden z úplne posledných bojujúcich Pantherov v čase, keď bol Berlín dobytý. (Verzia Ausf. G).

Zdroje:
[1. ]                      Panther in action – Bruse Culver
[2. ]                      PzKpfw V Panther – Janusy Ledivoch
[3. ]                      Obrněná technika I – Ivan Pejčoch 
[4. ]                      http://www.achtungpanzer.com/
[5. ]                      www.military.cz
[6. ]                      http://www.bundesarchiv.de/