NAVIGACE

Legenda 2. světové války
12,8 cm Selbstfahrlafette L/61 (Pz.Sfl. V)
"Stürer Emil"

pripravil Robert Augustin

H I S T Ó R I A

O máloktorom nemeckom stroji z druhej svetovej vojny je známe tak malé množstvo informácií ako práve o stroji zvanom „Stürer Emil“. Jeho počiatky siahajú do 25. mája 1941, kedy bol na porade u Hitlera schválený plán na výrobu ťažkých samohybných diel s kanónom ráže 105 a 128 milimetrov, ktoré mali byť nasadené proti spojeneckým tankom, ktoré by ničili na veľké vzdialenosti a ich kanón by bol zároveň účinný aj proti nepriateľským bunkrom a opevneniam. Kanón K 18 ráže 105 milimetrov bol nainštalovaný na podvozok stredného tanku Panzer IV. Tento stroj niesol označenie 10,05 cm Selbstfahrlafette K 18 auf Panzer IV „Dicke Max“. Vznikli dva prototypy.

Kanón K 40 ráže 128 milimetrov mal hlaveň dlhú 61 ráží a hmotnosť 7 ton. Granát vážil 26 kg a úsťovú rýchlosť 910 m/s. Bol takmer taký výkonný ako kanón 12,8 cm L/55 na Jagdtigrovi, čiže sa dá povedať, že patril k najsilnejším kanónom druhej svetovej vojny vôbec. Jeho váha a rozmery ho nedovoľovali konštruktérom umiestniť na rovnaký podvozok. Avšak v tej dobe bol už vo vývoji ťažký tank Panzer VI Tiger. Firma HenschelundSohn vtedy vyrobila 4 podvozky prototypu VK 3001 (H) a práve dva z týchto podvozkov boli použité na výrobu 12,8 cm Selbstfahrlafette L/61 auf  VK 3001 (H).

 

K O N Š T R U K C I A

Podvozok VK 3001 (H) bol aj napriek jeho rozmerom príliš krátky a preto bol vpredu predĺžený o jedno dvojité koleso. Na každej strane sa teda nachádzalo osem kolies namiesto pôvodných sedem. Napínacie kladky, hnacie a napínacie koleso zostali zachované, takisto ako 520 milimetrov široké pásy.  Čelný pancier korby mal hrúbku 40 milimetrov, bočný 30 milimetrov a pancier na zadnej strane bol hrubý 20 milimetrov. Posádku tvorilo 5 mužov, pričom šofér a radista sedeli v korbe a priezory mali v dvoch hranatých pancierových krytoch, medzi ktorými bola medzera umožňujúca kanónu záporný námer - 15°. Zaujímavé je, že na niektorých obrázkoch chýba „krabica“ nad hlavou radistu (viď obr.)! Podvozok je  pritom určite VK 3001 (H). Ešte zaujímavejšie je, že ani v tých najspoľahlivejších zdrojoch nieje o tomto fakte ani zmienka. Preto neviem, či bol jeden stroj vyrobený iba s jedným krytom, alebo či bol tento kryt odstránený, alebo čo je podľa mňa najpravdepodobnejšie, prišiel o neho v boji. Pohonnú jednotku tvoril motor Maybach HL 116, čo bol radový šesťvalec s objemom 11 048 cm³  a výkonom 300 ks pri 3300 ot/min. Prevodovka Zahnradfabrik SSG 77 Aphon mala šesť stupňov pre pohyb dopredu a jeden pre pohyb dozadu. Celý stroj nakoniec vážil 35 ton a po ceste sa pohyboval rýchlosťou iba 20 km/h. 

 

Na podvozku bola postavená rozmerná, zhora otvorená nadstavba. Čelná stena nadstavby bola hrubá 40 milimetrov, boky a zadná časť 15 milimetrov. Nadstavba bola zhotovená z oceľových plechov, ktoré boli na bokoch kolmé a na zadnej strane, ktorá sa skladala z troch plechov, zvierali s horizontálnou rovinou rôzne ostré uhly. Na zadnej strane sa nachádzali aj dvere, ku ktorým viedol krátky rebrík. Traja zostávajúci členovia posádky mali svoje pozície v nadstavbe. Pre kanón sa nieslo 18 kusov munície, ktoré boli zvislé umiestnené na držiakoch z vnútra nadstavby. Na prednej strane vyčnieval s masívneho krytu kanón. Ten mal námer v rozmedzí -15° až 10° a bočný odmer 14°. Niektoré zdroje uvádzajú že do výzbroje patril aj guľomet, ale to je podľa všetkého omyl.  

 

 

 

N A S A D E N I E

Oba stroje skonštruovala firma RheinmetallBorsig a HenschelundSohn. V roku 1942 boli prototypy nasadené na východný front. Jeden bol súčasťou 521. schwerePanzerjaegerAbteilung a či bol druhý zaradený do toho istého práporu, alebo či patril pod 2. PanzerDivision sa zdroje nevedia dohodnúť. Dôkazom toho že „Stürer Emil“ dosahoval vďaka mimoriadne efektívnemu kanónu časté víťazstvá je, že keď sa v roku 1943 dostal jeden z prototypov do rúk červenej armáde, mal na hlavni zaznačených 22 zničení nepriateľských tankov! Tento stroj je teraz možné vidieť v ruskej Kubinke. Osud druhého nieje známy, ale podľa všetkého bol zničený v boji. Aj napriek tomu, že stroje preukázali svoju schopnosť ničiť veľké počty nepriateľskej techniky na veľkú vzdialenosť, ich sériová výroba sa nikdy nezačala. Bolo to najmä kvôli tomu, že projekt VK 3001 nahradil nový (VK 3601) a od júla 1942 bol už v sériovej výrobe výsledok úspešného projektu VK 4501 (H), tankPzKpfw VI Ausf. H1 (E) „Tiger“ ktorý dokázal podávať podobné, ak nie lepšie výkony.

 

 

 

 

 

 

 

Zdroje:

I.                    -    Walter J. Spielberg, Hilary L. Doyle - Der Panzer-Kampfwagen Tiger undseineAbarten
II.                 -    Ivan Pejčoch – Obrněná technika II
III.               -    www.panzerlexikon.de
IV.              -    www.achtungpanzer.de
V.                 -    www.ww2tanks.com
VI.              -    www.achtungpanzer.ru
VII.            -    www.moduni.de
VIII.         -    www.lonesentry.com