NAVIGACE |
|
|
připravil Michal Pertzian
Vývoj kvalitatívne nového protilietadlového raketového systému, dnes známeho pod označením S-300P, sa začal v polovici šesťdesiatych rokov. V roku 1965 vyšiel štátny výnos, ktorý zadal konštrukčnej kancelárii KB-1 úlohu vývoja nového protilietadlového raketového systému. Prace sa začali pod vedením generálneho konštruktéra akademika A. A. Raspletina. Po jeho smrti sa vo vývoji pokračuje pod vedením jeho nástupcu akademika B. V. Bunkina, ktorý s kolektívom NPO "Almaz" zakončuje prvú etapu prác začiatkom 80-tych rokov.
Prvá verzia protilietadlového raketového systému S-300PT (T-transportiruemyj,
ťahaný), v kóde NATO SA-10a Grumble, bola riešená ako mobilná-polostacionárna.
Jednotlivé prvky bojovej zostavy boli umiestnené na návesoch alebo na prívesoch. Boli
síce mobilné, ale obsluha potrebovala dostatok času na prípravu systému k činnosti
po príchode na nové bojové postavenie a na jeho opustenie. Ako ťahače boli použité
automobily Ural-357, KrAZ-255 (neskôr KrAZ-260).
Systém používal rakety 5V55 v rôznych modifikáciách. Modifikácie 5V55K a 5V55KD
používali rádiopovelové navádzanie na cieľ, verzia 5V55R používala navedenie
"cez raketu" (track-via-missile). Účinný dolet rakety 5V55K bol 47 km, u
rakety 5V55R bol predĺžený na 75 km.Protilietadlový raketový systém S-300PT bol do
výzbroje vojsk protivzdušnej obrany štátu ZSSR prijatý v roku 1978.Výroba PLRK
S-300PT pokračovala do začiatku 80-tych rokov, v polovici osemdesiatych rokov prešiel
systém radom modernizácií a dostal označenie S-300PT1
Pri modernizácii systému bola hlavná pozornosť zameraná na zvýšenie mobilnosti všetkých prvkov bojovej zostavy. Vznikla varianta označovaná ako S-300PS (S-samohybná), alebo pre export S-300PMU. Všetky prvky bojovej zostavy boli umiestnené na ťažké nákladné vozidlá MAZ-543M 8x8 s vysokou priechodnosťou. Niektoré ruské zdroje uvádzajú, že má priechodnosť porovnateľnú s tankovou technikou. Nový systém mal rekordne krátky čas rozvinovania - 5 minút. Pôvodné odpaľovacie zariadenia umiestnené na návesoch boli nahradené samohybnými odpaľovacími zariadeniami označovanými 5P85DU a 5P85SU. Systém je vyzbrojený protilietadlovými riadenými strelami 5V55K alebo 5V55R. Dolet rakety 5V55R bol zvýšený na 90 km. Varianta S-300PMU s raketami 5V55K sa nachádza aj vo výzbroji Armády SR. Do výzbroje vojsk protivzdušnej obrany štátu ZSSR bol systém S-300PS prijatý v roku 1982.
Ďalšia modernizovaná verzia je označovaná S-300PM (M-modernizovaná), pre export označovaná S-300PMU1.Hlavné zmeny spočívajú v rozšírení priestoru účinnej pôsobnosti proti aerodynamickým cieľom, rozšírení rozsahu rýchlostí postreľovaných cieľov, zlepšení možností sytému pri bojovej činnosti v autonómnom režime, inštalácii nového výkonnejšieho počítača a vyspelejšieho softvéru. Novinkou v bojovej zostave systému sú odpaľovacie zariadenia označované ako 5P85SE a 5P85TE. Táto varianta je vyzbrojená len modernejšími raketami 48N6, ktorých dolet bol v pribehu modernizácií zväčšený až na 150 km.Táto raketa môže postreľovať ciele letiace rýchlosťou až 6450 km/hod Práce na vývoji tejto verzie boli zahájené v roku 1985, do výzbroje bol systém S-300PM zavedený v roku 1993.
Varianta označovaná S-300PMU2 Favorit v sebe zahŕňa nové prvky bojovej
zostavy, ako napríklad veliteľské stanovište 83M6E2 (zložené z prehľadového
rádiolokátora 64N6E a z kabíny bojového velenia 54K6E2). Ďalším
doplnkom systému je prehľadový rádiolokátor 96N6E. Systém
používa modernizovanú riadenú raketu 48N6E2 s doletom až 200 km. Konštrukčné
práce sa začali v roku 1993, zavedenie do výzbroje je limitované finančnými
možnosťami odoberateľa.
V priebehu modernizácie systému S-300P sa kroky konštruktérov vybrali smerom ku
zväčšovaniu schopností systému pôsobiť proti balistickým raketám a zväčšeniu
doletu na aerodynamické ciele. Výsledkom bolo zavedenie kvalitívne nových rakiet do
výzbroje systému. Použitie nových rakiet 9M96 v protilietadlovom
raketovom systéme S-300PMU2 posunulo možnosti systému S-300PMU2 do oblasti
protiraketového systému. V súčasnosti sa označenie tohoto nového systému v rôznych
zdrojoch líši. Niektoré ho označujú S-400 Triumf, niektoré S-300PMU3
Mobilný viackanálový protilietadlový raketový systém S-300P vo všetkých variantách je určený na obranu dôležitých objektov štátu pred hromadným útokom súčasných aj perspektívnych prostriedkov vzdušného napadnutia v podmienkach aktívneho a pasívneho rušenia. Medzi tieto prostriedky zahŕňame lietadlá strategického aj taktického letectva, strategické strely s plochou dráhou letu, letecké riadené strely, taktické a operačne-taktické balistické riadené strely v celom rozsahu ich bojových možností.
Rádiolokátor RPN (Radiolokator Podsveta i Navedenia = ožarovací a navádzací
rádiolokátor) sa skladá z kabíny rádiolokátoru (kontajner F1) a kabíny riadenia
(kontajner F2) a pracuje vo viacerých režimoch prehľadu priestoru:
-na zisťovanie nízkoletiacich cieľov
-na zisťovanie cieľov v stredných výškach
-na zisťovanie vysokoletiacich cieľov
Úlohou tohoto prostriedku je zabezpečenie zachytenia a sledovania cieľov, ich
identifikácia, výber odpaľovacieho zariadenia a vlastné navedenie protilietadlových
rakiet. V decentralizovanom spôsobe vedenia bojovej činnosti zabezpečuje aj vlastné
prehľadávanie vzdušného priestoru. Prístrojová kabína je umiestnená v zadnej
časti vozidla a zabezpečuje príjem povelov, nasmerovanie streleckého rádiolokátora
do požadovaného azimutu, spracovávanie a vyhodnotenie údajov o pohybe cieľa, výber
odpaľovacieho zariadenia a vydanie povelu ku štartu. Anténna kabína RPN je otočne
pripevnená v strednej časti vozidla. Novinkou verzie PMU1 je špeciálny režim na
zisťovanie balistických cieľov. Objavenie a zachytenie cieľa sa uskutočuje
automaticky. Pri vedení bojovej činnosti v silnom rádioelektronickom rušení je
možné použiť ručný režim. Rádiolokátor RPN podľa súradníc a parametrov pohybu
sledovaných cieľov automaticky určuje prioritu ich postreľovania a vypočítava okamih
odpálenia riadených striel. Povolenie na odpálenie dáva veliteľ komplexu. RPN
zachytáva a sleduje odpálené strely a ožaruje cieľ, aby umožnil činnosť
navádzacích hlavíc a ich rádiových zapaľovačov. Komplex môže súčasne
postreľovať až šesť cieľov. Na každý z nich je navádzaná jedna strela alebo
salva dvoch striel. Pri streľbe salvou je prvá strela odpálená ručne a druhá
automaticky.
Pre možnosť zvýšenia dosahu na nízkoletiace ciele alebo z dôvodov činnosti v
členitom teréne môže byť stanica RPN zdvihnutá na vysokozdvižný stožiar
označovaný 40V6 (40V6M).
Vývoj a zavedenie prehľadového rádiolokátora ST-68 bol podmienený požiadavkou
včasného zistenia nízkoletiacich cieľov, teda aj riadených striel s plochou dráhou
letu. Konštrukčne je riešený na novej súčiastkovej základni, pri jeho vývoji boli
použité najmodernejšie poznatky z teórie spracovania rádiolokačných signálov.
ST-68UM je trojdimenzionálny rádiolokátor s mechanickým otáčaním antény v
horizontálnej rovine a s elektronicky vychyľovaným lúčom vo vertikálnej rovine. Má
štyri základné kanály vysielania a príjmu, kanál potlačenia signálov z bočných
lalokov smerovej charakteristiky antény a je vybavený dopytovačom
"vlastný-cudzí". Rádiolokátor ST-68UM pracuje s pravou koherenciou, takže
sa znížila pravdepodobnosť straty cieľa kvôli tzv. slepým rýchlostiam. Prístoj je
charakteristický vysokou odolnosťou proti rušeniu.
Pre zvýšenie dosahu na nízkoletiace ciele sa môže anténa rádiolokátora umiestniť
na vysokozdvižný stožiar, vysokozdvižný stožiar nesie služobné označenie 40V6
(40V6M).
Vývoj a zavedenie stanice NVO (NizkoVysotnyj Obnaružitel=zisťovač nízkoletiacich
cieľov) bol podmienený požiadavkou včasného zistenia nízkoletiacich cieľov, teda aj
riadených striel s plochou dráhou letu. Z tohoto dôvodu je stanica umiestnená na
vysokozdvižnom stožiari a vykonáva celokruhové snímanie priestoru mechanickým
otáčaním. Vysokozdvižný stožiar nesie služobné označenie 40V6 (40V6M).
Rádiolokátor je označovaný ako 5N66M, pre export je označovaný 76N6. Rádiolokátor
NVO sa vyznačuje vysokou odolnosťou proti rušeniu.
Video vo formáte DivX5.0 (724 kB)
Hlavné odpaľovacie zariadenie, označované 5P85SU, je určené k transportu a
vlastnému vypusteniu protilietadlovaj riadenej rakety. Je vybavené hydraulicky
zdvíhaným rámom, v ktorom môžu byť prichytené štyri, hermeticky uzatvorené
kontajnéry s protilietadlovými raketami. V palebnom postavení sú kontajnéry
vztýčené do zvislej polohy a spustené na zem z dôvodu stabilizácie. Elektronická
aparatúra , ktorou je odpaľovacie zariadenie vybavené, zabezpečuje príjem povelov,
predštartovú prípravu rakety a vlastný štart a je umiestnená v kontajneri za
kabínou vodiča. K tomuto odpaľovaciemu kontajnéru je možné pripojiť 1 až 2
pomocné odpaľovacie zariadenia, čím sa zvyšuje počet pohotovostných rakiet.
Doplnkové odpaľovacie zariadenie 5P85DU plni úlohu prepravy kontajnerov s raketami a v
prípade prepojenia s hlavným odpaľovacím zariadením môže rakety aj odpaľovať.
Oproti hlavnému odpaľovaciemu zariadeniu nie je vybavené prístrojovým kontajnerom.
Do zostavy modernizovaného protilietadlového systému S-300PM (S-300PMU1) boli
začlenené nové prvky bojovej zostavy, a to nové odpaľovacie zariadenia 5P85SE a
5P85TE. Samohybné odpaľovacie zariadenie 5P85SE je namontované na podvozku
ťažkého štvornápravového nákladnéhoautomobilu s vysokou priechodnosťou MAZ-543M.
Odpaľovacie zariadenie 5P85SE je odvodené od odpaľovacieho zariadenia z varianty
S-300PS, ale za kabínou vodiča sa nenachádza prístrojový kontajnér. Odpaľovacie
zariadenia sú schopné činnosti len po prepojení s hlavným odpaľovacím zariadením.
Odpaľovacie zariadenie je určené k uskladneniu, transportu, automatickú prípravu pred
odpálením a vlastnému vypusteniu protilietadlových riadených striel na základe
povelov z RPN. Je vybavené hydraulicky zdvíhaným rámom v ktorom môžu byť
umiestnené 4 samostatné, hermeticky uzatvorené kontajnery s PLRS. Ďalšou súčasťou
odpaľovacieho zariadenia sú elektromechanické zariadenia, aparatúra na prípravu
strely pred odpálením a na odpálenie a nezávislé napájacie agregáty. V palebnom
postavení sú kontajnery vztýčené do zvislej polohy.
Odpaľovacie zariadenie 5P85TE je umiestnené na návese a je ťahané sedlovým
automobilovým ťahačom KrAz-260.
Odpaľovacie zariadenie je určené k uskladneniu, transportu, automatickú prípravu pred
odpálením a vlastnému vypusteniu protilietadlových riadených striel na základe
povelov z RPN. Je vybavené hydraulicky zdvíhaným rámom v ktorom môžu byť
umiestnené 4 samostatné, hermeticky uzatvorené kontajnery s PLRS. Ďalšou súčasťou
odpaľovacieho zariadenia sú elektromechanické zariadenia, aparatúra na prípravu
strely pred odpálením a na odpálenie a nezávislé napájacie agregáty. V palebnom
postavení sú kontajnery vztýčené do zvislej polohy.
Na zvýšenie efektívnosti systému je potenciálnym zákazníkom ponúkaný
automatizovaný systém velenia 83M6E, ktorý je ponúkaný ako súčasť kompletu
S-300PMU2. Skladá sa z veliteľského stanovišťa 54K6E a prehľadového rádiolokátora
64N6E.
Rádiolokátor 64N6E je určený k zisťovaniu cieľov, určeniu ich súradníc a k ich
identifikácii. Je namontovaný na automobilový náves ťahaný sedlovým automobilom
MAZ-543A. Je vysoko mobilný aj v teréne a čas rozvinutia (zvinutia) je 5 minút bez
prípravy postavenia. Trojdimenzionálny rádiolokátor 64N6E pracujúci v centimetrovom
vlnovom pásme zisťuje a sleduje ciele a meria ich súradnice (azimut, diaľka, výška)
aj v podmienkach silných odrazov od pozemných predmetov, oblačnosti a iného pasívneho
rušenia (dipólové odrážače) a aktívneho rádioelektronického rušenia. Jeho
diaľkový dosah je 300 km, najväčšia rýchlosť sledovaných cieľov je 10000 km/hod.
Rádiolokátor 64N6E obsahuje aj rozpoznávacie zariadenie "vlastný - cudzí".
Veliteľské stanovište 54K6E2 je namontované na podvozku ťažkého
štvornápravového nákladného automobilu s vysokou priechodnosťou MAZ-543M. Je vysoko
mobilný aj v teréne a čas rozvinutia (zvinutia) je 5 minút bez prípravy postavenia.
V kontajneri veliteľského stanovišťa 54K6E2 je umiestnený viacprocesorový
počítačový komplex, pracovné miesta operátorov, zariadenie na záznam bojovej
činnosti, spojovacie zariadenie na spojenie s nadriadeným VS, s podriadenými
jednotkami, so súčinnostnými jednotkamia s rádiolokačnými stanicami. Veliteľské
stanovište 54K6E2 v automatickom pracovnom režime riadi zisťovanie, prideľovanie a
sledovanie až 100 cieľov zachytených rádiolokátorom 64N6E, prenos
informácií o parametroch pohybu sledovaných cieľov na nadriadené, riadené a susedné
automatizované systémy velenia. Veliteľské stanovište 54K6E2 rieši aj identifikáciu
cieľov (príslušnosť "vlastný - cudzí"), výber a prideľovanie cieľov na
ničenie a prenos ich súradníc riadeným systémom, zabezpečenie súčinnosti
riadených systémov v podmienkach rádioelektronického rušenia.
Rádiolokátor 96N6E je určený na zisťovanie, identifikáciu, klasifikovanie a
sledovanie vzdušných cieľov a odovzdávanie rádiolokačnej informácie užívateľovi
(užívateľom) káblovým alebo rádiovým kanálom. Má nahradiť rádiolokátory
ST-68U, ST-68UM a rádiolokátory 76N6 jediným univerzálnym
prístrojom. Je ponúkaný ako súčasť protilietadlového systému S-300 PMU2
"FAVORIT". V zostave tohoto systému by mal plniť úlohu prehľadového
rádiolokátora, rádiolokátora na zisťovanie nízkoletiacich cieľov a veliteľského
stanovišťa.
Anténna sústava aj kontajner s aparatúrou a pracovisko operátora sú namontované na
automobilovom podvozku typu MAZ-7930. Anténnu sústavu je možné umiestniť na vežovú
konštrukciu 40V6M (40V6MD).
Rádiolokátor pracuje v centimetrovom vlnovom pásme. Maximálny diaľkový dosah je 300
km. Rozsah sledovania v azimute je celokruhový, v polohovom uhle od -3o do +70o.
Rýchlosť sledovaných cieľov je v rozsahu 30-2750 m/s. Potlačenie odrazov od
pozemných predmetov je do úrovne 70dB. Rádiolokátor automaticky sleduje 100 cieľov,
čas prechodu z pochodovej polohy do pracovnej je menej ako 15 minút.
Rusko ponúka k vývozu dve úplne nové verzie protilietadlových riadených striel
systému S-300PMU, vyvinuté firmou Fakel Machine Building Design Bureau, ktoré boli
prvýkrát predstavené verejnosti na výstave DEFENDORY 98 v Grécku.
Obidve nové verzie strely sú vđaka využitiu moderných technológií, mikroelektroniky
a výkonného hnacieho motoru menšie a ľahšie, ale podstatne výkonnejšie, ako PLRS
predchádzajúceho prevedenia. Tieto opatrenia dovolili štvornásobne zvýšiť počet
PLRS, používaných v systéme S-300PMU. Miesto štyroch pôvodných PLRS typu 48N6E2
môže byť jedno odpaľovacie zariadenie systému S-300PMU2 vyzbrojené až 16 PLRS
nového prevedenia.
Maximálny dosah strely verzie 9M96E je 40 km, zatiaľ čo strely verzie 9M96E2 až 120
km. Najväčšou prednosťou obidvoch verzií strely je široká univerzálnosť,
dovoľujúca ničiť lietadlá, vrtuľníky, taktické balistické rakety a đalšie
ciele, letiace vo výškach od 5 do 27 km. Strely používajú v počiatočnej fáze letu
inerciálnu navigačnú sústavu, v strednej fáze letu rádiopovelovú sústavu s
využitím korekčných dát, získaných pozemným navádzacím rádiolokátorom a v
konečnej fáze aktívnu rádiolokačnú sústavu. Obidve verzie strely sú vybavené
bojovou časťou o hmotnosti 24 kg, avšak v porovnaní s predchádzajúcou verziou s 2,5
krát vëtším ničivým účinkom.
Bojová časť s postupným viacbodovým programovateľným smerovým účinkom je
aktivovaná nekontaktným približovacím zapaľovačom v tesnej blízkosti cieľa, čo
značne zvyšuje pravdepodobnosť zničenia cieľa jednou strelou.
Verzia strely/ parameter | 5V55K | 5V55R | 48N6 | 48N6E2 | 9M96E | 9M96E2 |
Maximálny diaľkový dosah (km) | 47 | 75-90 | 150 | 200 | 40 | 120 |
Minimálny diaľkový dosah (km) | 5 | 5 | 3-5 | 1 | 1 | 1 |
Maximálny výškový dosah (km) | 25 | 27 | 27 | 27 | 20 | 30 |
Minimálny výškový dosah (m) | 25 | 25 | 10 | 10 | 5 | 5 |
Celková hmotnosť strely (kg) | 1480-1500 | 1665 | 1800-1900 | ? | 333 | 420 |
Hmotnosť bojovej časti (kg) | 133 | 133 | 143-145 | ? | 24 | 24 |
Maximálna rýchlosť letu (m/s) | 2000 | 2000 | 2100 | 2100 | 750 (str.) | 1000 (str.) |
Miroslav GYUROSI, Apológia, júl 1998
Petr VŠETEČKA, Pavel ŠIMON, České letectvo a PVO
http://pvo.guns.ru/index.htm
Copyright © All Rights Reserved