| NAVIGACE |
|
|
|
|
připravil Martin Šaro
Počas studenej vojny sa v Sovietskom zväze a v štátoch Varšavskej zmluvy prikladal
riadeným strelám oveľa menší význam ako to bolo v krajinách NATO.
Súviselo to s vojenskou doktrínou preferovanou Moskvou, ktorá predpokladala masívny
útok tankových zväzkov. Štáty východného bloku vsadili na budovanie mohutných
tankových síl, pričom len ročná výroba tankov v bývalom Sovietskom zväze činila
okolo 2600ks. Pre ničenie tankov protivníka
boli teda určené priamo tanky alebo delostrelecké systémy veľkého kalibru. Štáty
NATO však nevsadili na budovanie nákladných tankových síl ale zamerali sa na
zavedenie veľkého počtu účinných PTRS.
Počas studenej vojny bola hlavnou požiadavkov kladenou na PTRS schopnosť zničenia
nepriateľského tanku a to bez ohľadu na čokoľvek (napríklad vedľajšie škody). Po
jej skončení však vzrástlo množstvo operačných požiadaviek na PTRS. PTRS sa mali
stať viacúčelovými zbraňami. Súviselo to so zmenou charakteru vojnových konfliktov.
Nehrozil už konflikt veľkých rozmerov mezi dvoma viacmenej rovnocennými protivníkmi
avšak význam protitankového boja ostal zachovaný. PTRS mali byť schopné zníčiť
nielen tanky, ale aj ďalšie cele na bojisku ako napríklad vrtulníky, bunkre, opevnenia
najrôznejšieho druhu a pod. S tým bol spojený vývoj nových hlavíc pre PTRS. Ku
kumulatívnym hlaviciam pribudli, trhavotieštivé a termobarické.
Ďalšou operačnou požiadavkou na PTRS je schopnosť eliminácie tzv. priateľskej
streľby (friendly fire). To predpokladá opatrne pristupovať ku použitiu PTRS
fungujúcich na princípe "vystreľ a zabudni" (fire and forget). Poslednou
dôležitou požiadavkou je snaha o elimináciu vedľajších škôd. S tým je spojené
zvyšovanie presnosti PTRS a vývoj nových hlavíc (tandemové hlavice).
Napriek menšej pozornosti sa v Sovietskom zväze vyvinul rad účinných protitankových
riadených striel a ich vývoj pokračuje aj v súčasnosti. Poďme si ich predstaviť,
ale najskôr pár poznámok.
Kumulatívna strela - využíva Moreov efekt s detonáciou trhaviny v presnej vzdialenosti od cieľa. Strela nevyžaduje vysokú počiatočnú rýchlosť, pretože preráža pancier kumulatívnym lúčom vytvoreným pri explózii tvarovo riešenej vysoko bryzantnej trhaviny v kumulatívnej náplni. Strely mávali mechanické zapaľovače, ktoré však vyžzadovali nižšiu rýchlosť letu strely nakoľko sa vyznačovali pomerne dlhou reakčnou dobou. Tento nedostatol bol odstránený zavedením piezoelektrických zapaľovačov. Pri náraze na pancier je el. náboj vytvorený na priezočlánku odvedený na rozbušku, ktorá vytvorí pyrotechnický inpulz, ktorý je po zosilnení využitý ku iniciácii trhaviny v kumulatívnej náplni strely. Trhavina má vonkajší válcový (takmer válcový) tvar. Čelo válca v smere ku cieľu upravený do tvaru tzv. kumulatívnej dutiny (vnútorný kužeľ). Rozbuška kumulatívnej náplne je umiestnená na opačnom dne válca trhaviny. Výbuchom trhaviny vzniká veľmi rýchly (asi 7000m/s) a úzky prúd roztaveného materiálu a horúcich plynov. Kombinovaný účinok vysokej teploty a vysokej rýchlosti masy roztaveného kovu umožňuje prenikať pancierom ako "roztavený drôt syrom". Časť energie lúča prenikne vytvoreným otvorom v panciery a dovnútra tanku, kde pôsobí nielen jeho vysoká teplota, ale aj člepinový účinok a pretlak. Ak tento lúč roztaveného kovu, plynov a horúcich črepín zasiahne uloženú muníciu alebo palivové nádrže, výsledok býva pre tank a jeho osádku katastrofálny.
Reaktívny pancier (ERA - Explosive Reactive Armour) - špecifický viacvrstvový pancier tvorený dvoma vrstvami oceľových dosák, medzi ktorými je vrstva výbušniny. Je to vlastne prídavné pancierovanie a tento ERA pancier vytvára dojem ako keby bol pancier tanku alebo BVP pokrytý rôznym počtom krabiček. Ak je takáto schránka ERA zasiahnutá strelou kumulatívnou hlavicou dochádza ku explózii výbušniny. Pancierové pláty absorbujú veľkú časť energie kumulatívneho lúča. Výbuch trhaviny potom rozruší zformovaný kumulatívny lúč. Najnovšie generácie reaktívneho pancierovania poskytujú ochranu aj proti munícii typu APDS (Armour-Piercing Discarding-Sabot) a APFSDS (Armour-Piercing Fi-Stabilized Discarding-Sabot), čo sú vlastne podkaliberné strely. Pre prekonanie reaktívneho panciera boli vyvinuté tzv. tandemové kumulatívne hlavice. Schránka s oceľovými plátmi a výbušninou pohltí energiu kumulatívneho lúča prvej hlavice a lúč druhej, v tandeme uloženej kumulatívnej hlavice prepaľuje samotný pancier.
| obr.1: Princíp kumulatívnej stely | obr.2: Tandemové usporiadanie hlavíc u PTRS Spike |
NAVÁDZACIE SÚSTAVY SOVIETSKYCH A RUSKÝCH PROTITANKOVÝCH RIADENÝCH STRIEL
PTRS
Povelový systém diaľkového navádzania (tzv. CLOS, Command to Line-of-Sight)
- Operátor súčasne sleduje cieľ aj raketu a vytvára povely, ktoré sú na palubu
rakety prenášané po vodiči odvíjanom z jej zadnej časti alebo výnimočne rádiom.
Bojová efektívnosť systému je závislá na schopnosti a vycvičenosti operátora.
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim pravdepodobnosť zásahu je dĺžka streľby.
Pravdepodobnosť zásahu je od 40-60%. Dostrel sa pohybuje od 400(500)m - 3000m. Priebeh
navádzania je možné rušiť zadýmovaním alebo iným maskovaním cieľa. (Maljutka)
Poloautomatický povelový systém diaľkového navádzania (tzv. SACLOS,
Semi-Automatic Command to Line-of-Sight) - Navádzací systém umiestnený mimo
raketu sleduje súčasne cieľ aj raketu. Riadiace povely sú vytvárané navádzacím
systémom na základe parametrov vyhodnotených optoelektrickým koordinátorom, ktorý je
umiestnený v odpaľovacom zariadení. Riadiace povely sú na raketu prenášané po
vodiči alebo rádiom. Úloha operátora spočíva iba v sledovaní cieľa a
pravdepodobnosť zásahu dosahuje až 80%. Dostrel sa pohybuje od 50(70)m - 2000(4000)m.
Optoelektrický koordinátor je možné rušiť pomocou zdrojov klamlivých optických
signálov alebo zadymovaním. Prenos signálu po drôte je nerušiteľný. (Fagot,
Konkurs, Metis, Šturm).
Systém diaľkového navedenia po laserovom lúči - cieľ je sledovaný navádzacím systémom umiestneným mimo raketu, ktorý vysiela smerom ku cieľu laserový lúč. Palubný systém rakety potom detekuje informácie obsiahnuté v tomto laserovom lúči a vytvára tak riadiace povelytak, aby sa raketa nachádzala v ose lúča. Rušenie navádzacej sústavy je možné pomocou klamlivých optických signálov alebo maskovaním cieľa (zadymovanie). Laserový lúč je možné rušiť vytvorením oblaku aerosolu. (Kornet)
Poloaktaktívny systém samonavedenia - Cieľ je ožarovaný zo zdroja
radiolokačného alebo laserového signálu mimo palubu rakety. Navádzací systém
umiestnený na palube rakety na základe signálov odrazených od cieľa vytvára riadiace
povely. Tento systém vyžaduje ožarovanie cieľa operátorom až do okamihu zásahu.
Proces navádzania je možné rušiť klamlivými optickými signálmi alebo maskovaním
cieľa. (Svir, Reflks, Vichr, Chrizantema)
Všetky tieto navádacie sústavy vyžadujú spoluprácu operátora, tzn. strely,
vybavené týmito navádzacími sústavami nepatria do tzv. skupiny "vystreľ a
zabudni" (fire and forgett).
Skratky: PTRK - protitankový raketový komplet, PTRS - protitanková riadená
strela
Rozdelenie PTRS z hľadiska dosahu: PTRS je možné rámcovo rodeliť
podľa dosahu na tri skupiny: krátky dosah (short-range) do 1000m, stredný dosah
(medium-range) do 3000m (Fagot, Metis, Konkurs), dlhý dosah (long-range) nad 3000m
(Kornet). Špecifickým parametrom je minimálny dosah, ktorý má význam pri bojoch v
mestách.
Obsah:
2K8 Falanga
9K11 Maljutka
9K111 Fagot
9K113 Konkurs
9K115 Metis a 9K127 Metis-M
9K114 Šturm
9M120 Ataka
9K135 Kornet
Chrizantema
Vichr
9K116-1 Bastion a 9K116-2 Šeksna
9K119 Refleks a 9K120 Svir
Obrazová príloha
2K8 Falanga (AT - 2 Swatter - označenie NATO)
AT - 1 Snapper bol prvou generáciou sovietských PTRS. Tento typ sa v hojnom počte
zúčasnil "šesťdňovej" vojny v roke 1967 a mnoho exemplárov bolo
ukoristených Izraelom. Mal štyri rozmerné krížové stabilizačné plochy,
jednostupňový motor a kumulatívnu hlavicu o hmotnosti 5,25kg. Prebíja pancier do
hrúbky 350mm.
2K8 Falanga taktiež patrí medzi PTRK prvej generácie. Je dokonalejší ako AT - 1 a
jeho vývoj prebiehal v druhej 50.rokov minulého storočia v konštrukčnej kancelárii
OKB-16 (neskôr KB "Točmaš" - KBTM) a taktiež sa zúčastnil bojov na
Blízkom východe. Mobilná verzia 2P32 je na báze BRDM 1. Strela 3M11 má štyri
stabilizačné plochy menšie ako AT - 1, vybavené riadiacimi krídelkami. Vnútorný
motor so šikmo uloženými výtokovými tryskami uvádza strelu do pohybu na vedení
pomerne veľkých rozmerov. 2K8 Falanga má navádzaciu sústavu CLOS s rádiovým
prenosom riadiacich povelov. Do výzbroje vrtuľníkov sa najskôr zaviedla vylepšená
vezia Falanga-M s PTRS 9M17 (Mi 24A) s navádzacou sústavou CLOS a neskôr Falanga-P
(9M17P) s navádzacou sústavou SACLOS. Hlavným nosileľom PTRK je vrtuľník Mi-24D.
Komplet Falanga-P bol spolu s vrtuľníkom exportovaný do viac ako 20 krajín. Dosah
strely je 450m - 4000mm, dĺžka strely 1160mm. Hmotnosť strely je 30kg. Na obrázku je
AT - 2 na prednom BRDM 1. Hneď za tupou špicou sú aerodynamické plôšky a na ľavej
rakete je vidieť stopovka upevnená na odtokovej hrane stabilizačnej plochy. Obe
vzdialenejšie BRDM 1 nesú PTRS AT - 1.
9K11 Maljutka (AT - 3 Sagger)
PTRK 9K11 Maljutka
využívajú armády viac ako 30 krajín. Je ho možné charakterizovať ako PTRK
stredného dosahu s povelovým systémom diaľkového navádzania s prenosom riadiacich
povelov po vodiči CLOS. PTRS má označenie 9M14. Vývoj Maljutky sa začal v roku 1961 v
Konštrukčnej kancelárii strojárenstva (Konstruktorskoje bjuro mašinostrojenija - KBM)
a v konštrukcii strely sa po prvý krát široko použili plasty. Maljutka bola vyvinutá
v dvoch veriách, prenosnej (označenie 9A111) a mobilnej. Prvá mobilná verzia mala
označenie 9P110 a vznikla na báze vozidla BRDM. Neskôr vznikli mobilné verzie 9P122 a
9P133 (s PTRK 9K11P tzv. Maljutka-P) na báze BRDM-2. Maljutka-P už mala navádzací
systém SACLOS s prenosom riadiacich povelov po vodiči. Prenosná verzia Maljutky sa
širokov uplatnila počas vojny na Blízkom východe v októbri 1973, keď dvojčlenné
skupinky egyptských vojakov otvárali niečo ako malé kufríky a spôsobovali
izraelským tankom veľké straty (zasiahnutých touto strelou bolo cez 800 izraelských
tankov). Strela má dva motory: štartovací a hlavný. Štartovací motor urýchľuje so
štyrmi šikmými tryskami, uloženými hneď za bojovou hlavicou. Hlavný motor má
kmitajúce tryskové nástavce, ktoré slúžia ku riadeniu. Strela má malé krídla
(aerodynamické riadiace plochy), ktoré sú sklopné pre pechotné použitie. Na strane
je stopovka. Operátor môže riadiť raketu voľným okom do vzdialenosti 1000m a do
trojnásobnej vzdialenosti pri použití ďalekohľadu. Hmotnosť strely je 10,9kg,
dlĺžka 860mm, priemer 125mm. Hlavica je kumulatívna, prieraznosť panciera je do 400mm
a dosah strely je od 500-3000m. Strela je umiastňovaná na BVP 1, BMD 1, OT-SKOT. Verzie
PTRK Maljutka: 9K11 (strela 9M14/9M14M), 9K11P tzv. Maljutka-P (9M14P), 9K11-2 Maljutka-2
(9M14-2). Protitanková verzia vozidla BRDM 2 je vybavovaná výsuvným šesťnásobným
odpaľovacím zariadením. Strela je však už v súčasnosti zastaralá, čo potvrdila
vojna v Perzskom zálive. PTRK bol vyrábaný v licencii Bulharskom a Juhosláviou. Čína
a Irán na jeho báze vyvinuli vlastné PTRK (v Číne Red Arrow 73 a v Iráne RAAD a
I-RAAD).
9K111 Fagot (AT - 4 Spigot)
9K111 Fagot je prvým
sovietským PTRK druhej generácie (strela má označenie 9M111). Fagot má navádzaciu
sústavu SACLOS s prenosom riadiacich povelov po vodiči a bol vyvinutý v Konštrukčej
kancelárii presného strojárenstva (Konstruktorskoje bjuro priborostrojenija-KBP) v
Tula. Pri vývoji najväčší problém predstavovala práve navádzacia sústava avšak
podarilo sa všetky problémy zvládnuť a v roku 1970 bol Fagot prijatý do výzbroje.
Ide o prvý PTRK ruskej výroby, ktorý má strelu umiestnenú v prepravnom a odpaľovacom
kontejnery. Tento kontejner sa následne stal samozrejmosťou pre všetky ďalšie PTRK.
Komplet Fagot je vzhľadom na svoju nízku hmotnosť (odpaľovacie zariadenie váži
22,5kg, kontajner so strelou 13kg) primárne využívaný v prenosnej verzii. Je ho
možné však montovať aj na bojové vozidlá BVP-1/2 a BMD-1/2. V roku 1973 bol potom
zavedený modernizovaný komplet 9K111M Fagot-M (označovaný aj ako Faktorija), ktorý
má vylepšený raketový motor, čím sa následne vylepšil aj jeho dosah z 2000m na
2500m. Vylepšený Fagot-M používa účinejšiu kumulatívnu hlavicu. Účinnosť PTRK
Fagot je možné zvýšiť inštaláciou termovízoru k zameriavacej a navádzacej
jednotke odpaľovacieho zariadenia 9P135. Komplet Fagot bol zavedený do výzbroje
všetkých armád Varšavskej zmluvy. Dosah strely je od 75m do 2500m, dĺžka strely
875mm, priemer tela strely 120mm, hmotnosť strely 7,3kg.
9K113 Konkurs (AT - 5 Spandrel)
9K113 Konkurs je ďalším
PTRK druhej generácie s navádzaciou sústavou SACLOS s prenosom riadiacich povelov po
vodiči. PTRS má označenie 9M113. Konkurs, podobne ako Fagot, vyvinula konštrukčná
kancelária KBP. Podnetom pre vývoj kompletu sa stala výzva Ministerstva obranného
priemyslu ZSSR k vývoji nového mobilného PTRK na báze BRDM-2 z roku 1966. Jednou z
požiadaviek bola aj nadzvuková rýchlosť PTRS. Táto požiadavka sa však stala
následne predmetom diskusií. Vedenie KBP proti tomuto požiadavku dôrazne vystúpilo a
to hneď z niekoľkých dôvodov. Nadzvuková rýchlosť by vylúčila prenos riadiacich
povelov po vodiči, následné použitie navádzaciej sústavy s rádiovým prenosom
povelov by vylúčilo vývoj presného PTRK. Súčasne by bola znemožnená kompatibilita
s PTRK Fagot. Nakoniec sa podarilo zadávateľa presvedčiť a od nadzvukovej rýchlosti
bolo upustené. Do výzbroje bol Konkurs prijatý v roku 1974 a na verejnosti bol prvý
krát predstavený na báze BRDM-2 na prehliadke na Červenom námestí 7. novembra 1977.
Pri vývoji PTRK Konkurs sa vychádzalo z jeho predchodcu Fagot. Oba komplety používajú
rovnaké odpaľovacie zariadenie 9P135. Strela 9M113, ktorá je používaná u Konkursu je
však v porovnaní s 9M111 dlhšia a ťahšia, má dlhší dosah a jej kumulatívna
hlavica je účinnejšia. Navádzacia sústava SACLOS je doplnená o možnosť ručnej
korekcie v záverečnej fáze letu v prípade rušenia klamnými optickými signálmi.
PTRK Konkurs je používaný ako v prenosnej, tak aj v mobilnej verzii. Mobilná verzia
9P148 je na báze BRDM-2. Má na streche korby 5 striel, pripravených k paľbe a
ďalších 20, uložených vo vozidle. Namiesto striel 9M113 je možné použiť 9M111.
Ďalšími nosičmi sú vozidlá BVP(BMP)-1/2 a BMD-3. PTRK Konkurs bol exportovaný do
všetkých krajín Varšavskej zmluvy, pričom v Československu, dnes na Slovensku, a v
Bulharsku bol(je) vyrabány licenčne. Ako príklad súčasnej aplikácie PTRK Konkurs je
univerzálny vežový komplet COBRA s 30mm kanónom, guľometom PKT a jedným PTRK zo
ZŤS-Špeciál z Dubnice nad Váhom. V rukách Čečencov sa PTRK Konkurs postaral o
pohromu ruských tankov v uliciach Grozného v januári 1995. Hmotnosť strely je 14,58kg,
dĺžka strely 1150mm, priemer tela strely 135mm, dosah 75-4000m. 9K113M Konkurs-M s
raketou 9M113M je modernizovaná verzia s účinnejšiou kumulatívnou hlavicou.
9K115 Metis a 9K127 Metis-M (AT - 7 Saxhorn)
9K115 Metis (označenie
strely 9M115) je posledným PTRK druhej generácie. Bol vyvinutý v KBP behom
sedemdesiatych rokov a do výzbroje bol zavedený v roku 1978. Tento PTRK nebol nikdy
exportovaný. Z tohto PTRK bol vyvinutý nový PTRK 9K127 Metis-M. Rovnako ako Metis
využíva i tento komplet navádzaciu sústavu SACLOS s prenosom riadiacich signálov po
vodiči. Strela 9M115 nemala veľký modernizačný potenciál (podstatné zlepšenie
takticko-technických parametrov). Z tohto dôvodu KBP vyvinula celkom novú PTRS 9M131 s
tandemovou kumulatívnou hlavicou (vzrast priebojnosti z 460 na 900mm homogénneho
panciera). Dosah sa zvýšil o 500m na 1500m. Pre ničenie neopancierovaných bola
vyvinutá strela s termobarickou hlavicou. Do komplexu Metis-M sa vkladajú v Ruskej
federácii veľké nádeje a v súčasnosti je ponúkaná na export.
9K114 Šturm (AT - 6 Spiral)
PTRK
9K114 Šturm bol od začiaku vývoja optimalizovaný pre použitie u bojových vrtulníkov
Mi-24, ale keďže sa vývoj spomalil, prvé Mi-24 niesli PTRK Falanga. Základnou
požiadavkov pri vývoji PTRK Šturm bola nadzvuková rýchlosť strely, čo bolo v
prípade vrtulníkového PTRK veľmi dôležité. Strela s podzvukovou rýchlosťou
dosiahne cieľ vzdialený 5km asi za 30sec, čo je dostatočná doba ku obranným
opatreniam (zadymenie a pod.). Pri lete nadzvukovou rýchlosťou sa doba letu skracuje,
čo zvyšuje pravdepodobnosť zásahu (strela 9M114 dosiahne najvzdialenejší cieľ za
14,5sek). Šturm využíva navádzaciu sústavu SACLOS s rádiovým prenosom signálov,
ktorý je vysoko odolný proti zámernému rušeniu. PTRK Šturm je používaný na
platforme vzdušnej, kde sú hlavnými nosičmi striel vrtulníky Mi-24V, Mi-24P a
Mi-24PV. Jeden vrtulník nesie po 8 striel. Pozemný PTRK Šturm-S je inštalovaný na
vozidlo 9P149 (modifikovaný obrnený transportér MT-LB) s palebným priemerom 12 striel
9M114. Komplet môže byť pripravený k opätovnej streľbe za 15s. Rýchlosť paľby je
3 až 4 rany za min. Strela kompletu Šturm-S je vybavená programom "Pyl",
ktorý zabezpečuje, že strela pokračuje na preletovej trajektórii až dovtedy, kým
nedosiahne cieľ a to aj za obmedzených podmienok viditeľnosti. Strela 9M114 je 130mm
protitanková strela s dosahom od 400m do 5000m s kumulatívnou alebo termobarickou
hlavicou. Strela preráža pancier do 560mm. Dĺžka strely 1630mm, hmotnosť strely je
35kg. Priemer tela strely je 130mm. Zdokonalené varianty: Šturm-2 (strela 9M114M1 s
dosahom 6km) a Šturm-3 (strela 9M114M2 s dosahom 7km). PTRK Šturm bol exportovaný do
všetkých krajín, ktoré zakúpili vrtulníky Mi-24V (v obrazovej prílohe je
chorvátsky Mi-24V so strelami Šturm na koncových a vonkajších podkrídelných
pylónoch).
9M120 Ataka (AT - 12 Swinger)
PTRK
Ataka vznikol modernizáciou PTRK Šturm. Ataka používa novú strelu 9Ml20 s tandemovou
kumulatívnou hlavicou s väčším dosahom 400-6000m pre ničenie tankov vybavených ERA
pancierom. Okrem kumulatívnej strely bola vyvinutá 9M120F s trhavotrieštivou hlavicou.
Dĺžka strely je 1696mm a jej hmotnosť je 42,5kg. Nosičmi PTRK sú vrtuľníky Mi-24V,
Mi-8AMTŠ, Mi-28 a vozidlo 9P149.
9K135 Kornet (AT - 14)
PTRK
Kornet bol vyvinutý v KBP v Tule, ako náhrada PTRK Konkurs koncom 80tych rokov. Strela
má označenie 9M133 a je vybavená účinnou tandemovou kumulatívnou hlavicou. Okrem
toho existuje aj termobarická hlavica. PTRK Kornet má navádzanie po laserovom lúči
(strela sa pohybuje v osi laserovho lúča, ktorý je zameraný na cieľ). Taká
navádzacia sústava je ťažko rušiteľná a umožňuje zvýšenie dosahu. Komplet
Kornet je možné použiť v prenosnej alebo mobilnej verzii. Mobilná verzia vznikla na
báze BMP-3 s dvoma PTRK Kornet (palebný priemer 16 striel). Okrem toho vznikol modul
Kliver so štyrmi PTRS 9M133, 30mm automatickým kanónom 2A72 a guľometom PKT. Modul
Kliver bol testovaný na BVP-1(BMP-1) a BRT-80. V roku 2001 na výstave IDEX predstavený
BRT-80 GUARDIAN, ako predstava modernizácie BTR-80. Modernizácia spočíva v zlepšení
palebných schopností, čo umožňuje nový vežový systém ŠKVAL, ktorý má okrem
kanónu 2A72 aj dvojicu PTRK Kornet alebo Konkurs. Pre účely exportu vznikla prenosová
verzia PTRK Kornet-E. Odpaľovacie zariadenie je vybavené zameriavacou a navádzacou
jednotkou so zdrojom laserovho lúča. Vo vývoji sa nachádza aj odľahčená verzia
Kornet-MR o dosahu 2-2,5km, ktorá by mala nahradiť PTRK Metis-M. PTRK Kornet má dosah
od 100-5500m, strela má dĺžku 1210mm,telo strely má priemer 152mm. Hmotnosť strely je
11kg.
Chrizantema (AT - 15)
Chrizantema je
posledný PTRK dlhého dosahu s PTRS 9M123-2. Impulzom pre jeho vývoj bola otázka
ministra obrany ZSSR D. F. Ustinova počas cvičenia Západ-81 na možnosti použitia PTRK
v prípade nízkej viditeľnosti spôsobenej prachom a dymom. Výsledkom odpovede bolo
úsilie konštruktérov KBM, ktoré vyústilo do unikátneho PTRK s dvoma na sebe
nezávislými navádzacími sústavami (automatická a poloautomatická). Automatická
navádzacia sústava využíva radiolokátor o milimetrovej vlnovej dĺžke, ktorý je
celkom nezávislý na optickej viditeľnosti. Z dostupných prameňov vyplýva, že
operátor do procesu navádzania letiacej strely nemusí vôbec zasahovať.
Poloautomatická navádzacia sústava využíva poloaktívny systém navádzania, keď je
strela navádzaná podľa laserovho lúča odrazeného od cieľa. V tomto prípade je
dobrá viditeľnosť a účasť operátora nutná. Komplet Chrizantema je inštalovaný vo
vozidle 9P157-2, ktoré je vyvinuté na báze BMP-3. Strela 9M123-2 používa účinnú
tandemovú kumulatívnu hlavicu. Vyvinutá bola aj strela 9M123F-2 s termobarickou
hlavicou. Na vozidle je odpaľovacie zariadnie pre dve strely (palebný priemer je 15
striel). Hmotnosť strely je 46kg, dosah je od 500-6000m.
Vichr (AT - 16)
PTRK Vichr bol vyvinutý v KBP
počas osemdesiatych rokov špeciálne pre nový vrtuľník Ka-50. Vichr má poloaktívny
systém samonavedenia podľa laserového lúča. Pri jeho vývoji bol kladený dôraz na
podstatné zvýšenie dosahu strely až na 10km. Strela má označenie 2A4172 s tandemovou
kumulatívnou hlavicou a k cieľu sa pohybuje vysoko nadzvukovou rýchlosťou a
vzdialenosť 8km prekoná za 21s (je rýchlejšia ako strely kompletov Šturm a Ataka).
Celý proces navedenia na cieľ je automatizovaný. Okrem Ka-50 môže byť komplet Vichr
používaný bojovými lietadlami Su-25T(Su-39). Strela má hmotnosť 72kg, dĺžka strely
2800mm, dosah strely 500-10 000m.
9K116-1 Bastion (AT - 10 Stabber) a 9K116-2
Šeksna (AT - 10 Stabber)
PTRK
Bastion a Šeksna boli vyvinuté pre účely modernizácie starších tankov T-55 a T-62,
vyzbrojených kanónmi ráže 100mm a 115mm. Oba tieto komplety využívajú strelu 9M117.
Táto strela je súčasťou jednodielného náboja ZUBK10 (ZUBK10-1 ráže 100mm je pre
Bastion a ZUBK10-2 ráže 115mm je pre Šeksna). Oba systémy využívajú navádzanie
pomocou laserovho lúča, pričom zdrojom tohto lúča je 9S58, zabudovaný do
zameriavača tanku. Oba kommplety podstatne zvyšovali bojové možnosti tankov T-55
resp., avšak oteplením medzinárodnej situácie sa hromadné vyzbrojenie týchto tankov
neuskutočnilo. Príčinou bolo znižovanie počtu tankov týchto typov vo výzbroji.
Nakoniec však bolo malé množstvo týchto tankov predsa len výzbrojených týmito
kompletmi. Na báze PTRK Bastion a Šeksna bol pre 100mm kanón BMP-3 vyvinutý PTRK116-3
Basňa-2, ktorý bol do výzbroje zavedený v roku 1987. Tento komplet využíva strelu
9M117, ako súčasť náboja ZUBK10-3. Dĺžka strely je 1084mm, priemer strely 100mm,
dosah 1000-4000m, ráž kanónu 100mm (Bastion) a 115mm (Šeksna). Tank-nosič
T-55M/AM/AD/MV/AMV (Bastion) a T-62M/MV (Šeksna)
9K119 Refleks (AT - 11 Sniper) a 9K120 Svir (AT -
11 Sniper)
Začiatkom
80 tych rokov bolo v KBP začatý vývoj PTRK pre novú generáciu tankov T-72 a T-80. Ako výsledok tohto vývoja bol pre T-80
vyvinutý komplet 9K119 Refleks a pre T-72 bol vyvinutý koplet 9K120 Svir. U oboch bola
použitá PTRS 9M119, ako súčasť dvojdielného náboja ZUBK14. Hoci oba PTRK
používajú rovnaký náboj, účinnejší je PTRK Refleks, nakoľko používa
dokonalejší automatický systém riadenia paľby 1A45 Irtyš so stabilizovaným
zameriavačom 1G46. Vďaka tomu je dosah strely u PTRK Refleks 5000m (4000m u Svir). Do
výzbroje boli oba komplety zavedené v roku 1985. Strelu 9M119 používa aj komplet
Rozryv, určený pre ťahaný protitankový kanón 2A45M Sprut-B ráže 125mm. V roku 1989
bol dokončený vývoj vylepšenej strely 9M119M Ivar s tandemovou kumulatívnou hlavicou
(náboj ZUB20), ktorá je vyrábaná od roku 1993. Táto strela bola v ďalších rokoch
zdokonaľovaná na verziu 9M119M Invar M (ZUBK20M). Dĺžka strely je 695mm, ráž kanónu
125mm, dosah 400-5000m pre Refleks a 100-4000m pre Svir. Priemer tela strely 125mm.
Tank-nosič: T-80U/UD/UM, T-84, T-90S (Refleks) a T-72B/S (Svir)
Obrazová príloha
Použité pramene:
1.Andrejsek, T.: Protitankové řízené střely současnosti, atm 6/2003, str. 18-21,
ISSN 1210-2849
2.Andrejsek, T.: Ruské PTRK a PTŘS, atm 8/2003, str. 30-33, ISSN 1210-2849
3.Andrejsek, T.: Ruské PTRK a PTŘS, atm 9/2003, str. 32-33, ISSN 1210-2849
4.Gáfrik, A.: Bojové vrtuľníky Mi-24, Obrana, 17.1. 2003, ISSN: 1335-0463
5.Richardson D.,Gunstom B., Hogg I.:Perzský záliv - Zbrane a Technika, český preklad
"Weapons of the Gulf War", vyd. Vašut, PRAHA v roku 1998, ISBN 80-7180-038-8
5.Bonds, R.: Sovětské pozemní síly, ilustrovaný prúvodce, vydalo nakl. Václav
Svojka&co, Praha v roku 1999, ISBN 80-7237-043-X
WWW:
1.http://www.army-technology.com/projects/t90/index.html
2.http://www.army-technology.com/projects/t80/index.html
3.http://www.army.technology.com/projects/bmp-3/index.html
4.http://home11.inet.tele.dk/blackice
5.http://www.army-technology.com/projects/kornet/index.html
6.http://www.army-technology.com/projects/shturm/index.html
Copyright © All Rights Reserved