S vývojom Kaťuši sa začalo v Rusku v roku 1921 - 3 roky po 1. svetovej vojne. Rakety boli vyvinuté v roku 1939, kalibru 13,2cm a naplnené treštivími bombami. Ich dostrel bol 9 km. Jedna Kaťuša môže odpáliť naraz 16 rakiet. V Sovietskom zväze bola Kaťuša zavedená do služby 21.júna 1941 presne deň predtím ako zaútočili nemci na Rusko. Kaťuša bola nemcami pomenovaná ako " Stalinove varhany ". Spolu s T-34 to bola najznámejšia ruská zbraň, mala obrovský účinok. Rakety vytvárali obrovské krátery a treštivé bomby mali veľký dosah. Nie nadarmo hovorili nemecký vojaci: " Kde uderú Stalinové varhany, tam už neporastie žiadna tráva". Jediná kaťuša zničila všetko v okruhu 100 metrov. K tomu sa pripája možno ešte väčší účinok: Rakety vidávali počas letu extremne hlasný kvičivý zvuk. Psychologický účinok tohto efektu bol enormný. Veľa vojakov skákalo, keď počuli tento zvuk, do hlbokých dier a začínali sa modliť. Tak patrila Kaťuša k najhroznejším zbraniam v 2. svetovej vojne. Tanky sa kaťuši nemuseli obávať. To množstvo treštivých bômb bolo primalé aby mohlo poškodiť pancierovanie. Dalšia nevýhoda Katuši bola, že sa nedalo presne cieliť. Každá zo šestnástich rakiet letela inde, preto sa nestrielali všetky naraz (ináč by sa vo vzduchu zrazili ), ale za sebou. Enormný plošný a psychologický účinok, robia tieto nevýhody zanedbateľnými. Kaťuša sama bola veľmi zraniteľná. Jej jediná ochrana pozostávala z dvoch samopalov, ktoré mali vodiči zo sebou. Skoro dve tretiny kaťuší vyrobených cez vojnu, boli v bitkách zničené. Normálna batéria kaťuší pozostávala z ôsmich kaťuší, 122 milimetrového dela, ktoré sa zastrielávalo na cieľ a palebné informácie podávalo ďalej na kaťuše a približne zo sto nákladných áut, ktoré dovážali rakety pre kaťuše.