NAVIGACE

Legenda 2. světové války
JagdPanther

pripravil Robert Augustin

Panzerjäger 8, 8 cm Pak 43 auf Fgst „Panther“
Sd Kfz 173
„JAGDPANTHER“

 

Druhá svetová vojna priniesla rozmach množstva druhov pozemnej bojovej techniky, medzi inými aj stíhačov tankov, ktoré boli vybavené veľmi účinnými protitankovými kanónmi. Najväčší rozvoj začal, keď Nemci potrebovali ničiť obrovské množstvo ruských a neskôr aj amerických tankov. Vyrábali sa od ľahkých až po superťažké monštrá ako Jagdtiger. Nemci sa v tejto kategórii držali bezvežovej konštrukcie, ktorá bola jednoduchšia, lacnejšia a zabezpečovala nízky profil, jediná nevýhoda bola, že často bolo nutné pri zameriavaní manévrovať celým vozidlom,  no na druhej strane SS-ObersturmführerWittmann na svojom Pz VI Tiger používal práve takýto spôsob zameriavania, pretože veža sa otáčala pomalšie ako celé vozidlo. Zrejme najdokonalejším stíhačom tankov druhej svetovej vojny sa stal Jagdpanther, pri ktorého konštrukcii boli použité stavebné prvky strednej triedy tanku Panther.

 

HISTÓRIA

Prvé počiatky jeho vzniku siahajú až do 6.  januára 1942, kedy firma Krupp získala od Waffenamtu zákazku na vývoj samohybného protitankového kanóna ráže 88 mm, označeného ako PaK 8, 8 cm 43 L/71, s dĺžkou hlavne 71 ráží. Vozidlo malo podvozok stredného tanku Pz IV a bolo pre neho pripravené označenie PanzerSelbstfahrlafette IV C2. Jeho hmotnosť mala dosahovať 30 ton, čelný pancier mal mať hrúbku 80 a boky 40 mm. S motorom Maybach HL90 by stroj dosahoval na ceste rýchlosť okolo 40 km/h. Firma Krupp prezentovala drevený model už 2. apríla a po zhodnotení návrhu odborníkmi Waprüf. 6 bola schválená objednávka troch prototypov.

(Obr. 01-drevený model PanzerSelbstfahrlafette IV C2

Ale keďže od februára 1942 sa začali sériovo vyrábať nové nemecké stredné tanky Pz V Panther, tak došlo k prehodnoteniu celej koncepcie nového vozidla a 3. októbra 1942 bol zadaný vývoj ťažkého stíhača tankov, ktorý by využíval konštrukčné skupiny a agregáty najmodernejšieho stredného tanku Pz V Panther.

(Obr. 02-prototyp V 101 so strieľňami pre ručné zbrane na boku nástavby, ktoré už v sériovej výrobe neboli)

Tento nový stíhač mal niesť rovnakú zbraň ako ten z pôvodného projektu. Už koncom októbra bol predstavený drevený model v mierke 1:10. Až do konca roku prebiehali vývojové práce a vykonávali sa úpravy požadované Waffenamtom a pripravovala sa stavba prvého prototypu. Súčasne s vývojom stíhača tankov prebiehal vývoj firmy Daimler-Benz v Berlíne, ktorá vyvíjala útočné delo (Sturmgeschütz) taktiež na bázi tanku Pz V Panther, ktorého výzbroj mal tvoriť kanón Stuk 43 ráže 88 mm. Štúdiou stíhačov tankov sa zaoberala firma MIAG(MühlenbauundIndustrie AG) v Braunschweigu, ktorá spolupracovala s firmou Daimler-Benz. Projekt vozidla Sturmgeschütz skončil v štádiu rozpracovania, ale vývoj stíhača tankov bol omnoho úspešnejší. Jeho konštrukciou sa nakoniec zaoberala firma Daimler-Benz, ku ktorej boli nakoniec presunuté všetky prípravné práce. Už koncom decembra sa podarilo skonštruovať prvý prototyp V 101, ktorý slávnostne predviedli Hitlerovi 20.  januára 1943 na základni Arys.

Po doladení sa vo februári 1944 rozbehla sériová výroba typu, ktorý niesol kódové označeniu SdKfz 173. Známejší sa ale stal pod bojovým názvom Jagdpanther(doslovne-poľovnícky/lovecký Panther).

(Obr. 03-Jagdpanther Nr. 01)

 

KONŠTRUKCIA

Podvozok bol kompletne prebratý z Pathera no namiesto veže bola do prednej časti vozidla osadená kompaktná, zo všetkých strán uzavretá nadstavba. Všetky steny nadstavby boli skosené, predná o zvlášť ostrý uhol 30°!

 

 

Jagdpanther sa vyznačoval silným pancierovaním. Predná stena mala hrúbku 80 mm(čo je pri 30° veľmi kvalitná ochrana), bočné steny 50 mm, zadné steny 40 mm, strecha a podlaha 25 mm. Na čelnej stene z nástavby vyčnievala hlavná výzbroj a to kanón PaK 43 L/71 ráže 88 mm (priebojný takmer ako ten na Königstigerovi), ktorá bola chránená masívnym liatym štítom oblých tvarov s hrúbkou 100 mm, tzv.  „Saukopfblende“ (prasačia hlava). Štít vyčnieval z pancierového žľabu ktorý prechádzal do čelnej steny kde tvoril veniec, na ktorom pri neskoršej verzii pribudlo 8 mohutných skrutiek.

 

 

(Obr. 06:1-držiak teleskopu Sfl ZF5, 2-pohyblivý predný periskop, 3-veliteľov poklop, 4-ventilátor, 5-strelcov a vodičov poklop, 6-pevný periskop, 7- Nahvertigungswaffe)

Naľavo od kanóna pri pohľade spredu bol umiestnený guľomet MG34, alebo MG42 ráže 7, 92 mm. Na pravej strane od kanóna bol umiestnený priezor vodiča. Pri skorších verziách boli dva, neskôr už iba jeden.  Vo vozidle sa nachádzali aj dva samopaly MP44.   Posádka sa skladala z piatich mužov: vodiča, veliteľa, strelca a dvoch nabíjačov. Do vozidla sa vchádzalo cez dva kruhovité poklopy na streche, kde boli umiestnené aj dva kryty výsuvných periskopov, kruhový kryt vetráku a ľadvinová doska, uzatvárajúca prístup k optike strelca. 

 

Na zadnej stene sa nachádzali mohutné jednodielne dvere,  slúžiace k nastúpeniu nabíjačom. Kruhový otvor napravo od nich bol určený k nakladaniu munície. Vozidlo nieslo 57 nábojov pre hlavnú zbraň, 600 nábojov pre guľomet a 760 nábojov pre  samopaly. Kryt motora, ako aj jeho vetranie a prístup k nemu sa od Panthera výrazne nelíšil.

 

POHONNÁ JEDNOTKA

Pohonnú jednotku tvoril motor Maybach HL 230 P30, dvanásťválec s uložením do V so sklonom 60° s obsahom 23 880 ccm a výkonom 700 koní pri 3000 o/m, ktorý umožňoval Jagdpantherovi dosiahnuť maximálnu rýchlosť 46 km/h. Prevodovka Zahnradfabrik AK 7-200 mala sedem stupňov pre pohyb dopredu a jeden pre pohyb dozadu. Neskôr bola nahradená výkonnejšou a lepšou prevodovkou AK 7-400. Zdroj elektrickej energie predstavovali dve batérie s napätím 12V a 120 až 150 ampérhodín. Tradične zlá vlastnosť nemeckých pohonných jednotiek čo sa týka spotreby sa nevyhla ani Jagdpantherovi. Ten mal pri jazde po ceste spotrebu 280 litrov a pri jazde po teréne až 700 litrov na 100 kilometrov. Pri kapacite nádrží z toho vyplýva, že bez tankovania mal dojazd asi len 100 kilometrov.

 

MODIFIKÁCIE

Modifikácie stíhača tankov Jagdpanther sa najčastejšie rozdeľujú podľa produkcie na skorú (prvú), strednú a neskorú (resp.  poslednú). Počas výroby sa postupne zaviedol bočný prídavný pancier Schürzen, antimagnetická pasta Zimmerit a vystriedalo sa veľké množstvo výfukov, podobne ako tomu bolo u tanku Pz V Panther. Nepotvrdené zdroje hovoria aj o malom množstve s noktovizormi.

Jagdpantheri skorej(prvej) produkcie:

Vyznačujú sa najmä jednodielnym kanónom Pak 43/2 a dvomi periskopmi vodiča

 

Jagdpantheri strednej produkcie:

Ich kanón je už dvojdielny, naopak periskop vodiča je už len jeden.
Objavili sa dva nové typy krytu „Saukopfblende“.

 

Jagdpantheri neskoršej(poslednej) produkcie:

Najviditeľnejšou zmenou je 8 skrutiek ktoré pribudli na venci a nový typ krytu „Saukopfblende“.

 

PanzerbefehlswagenJagpanther: 

Veliteľská modifikácia Jagdpanthera
s dokonalejšou vysielačkou takisto ako PanzerbefehlswagenPanther. Odlíšitelný je na prvý pohľad veľkou anténou s dáždnikovým ukončením

                    

 

SÉRIOVÁ VÝROBA

Sériová výroba začala vo februári 1944. Pancierové korby vyrábala firma EisenwerkKirchmerser v Brendenburgu, kanón sa vyrábal v závode Dortmund HoerderHüttrnverein Werk Lipstadt. Hotové stíhače dodávala firma MIAG. Vo februári 1944 to bolo len 5 kusov, v marci 8, v apríli a máji po 10 kusov, v júni a júli po 15, v auguste len 8, v septembri 14, v októbri 21, v novembri už 35 a v decembri a januári 1945 dokonca 37. Vo februári to bolo 22, v marci už 32 a dokonca ešte v apríli roku 1945 boli vyrobené posledné tri kusy. V decembri 1944 sa k výrobe pridal závod MaschinenfabrikNiedersachen v Hannoveri, ktorý ešte v tom istom mesiaci ich predal 34 a v januári a februári 1945 ešte ďalších 35 a rekordných 43 Jagdpanherov. Ich výroba sa pohybovala na 30-60% plánovanej produkcie, čo bolo spôsobené B-17-kami a B-24-kami  americkej USAF. Celková výroba dosiahla počet okolo 384 exemplárov, aj keď niektoré zdroje hovoria aj o väčšom množstve.

 

 

NASADENIE

Azda najznámejšia akcia Jagdpanherov sa stala 30 júla 1944 pri Les Loges v Normandii, kde tri Jagdpantheri zo schwere Panzer Jäger Abteilung 654 napadli rotu British 6th Guards Tank Brigade a zničili 10-11 Churchillov v časovom rozmedzí dvoch minút. V rovnakom čase, iná rota British 6th Guards Tank Brigade začala paľbu na tieto tri Jagdpantheri, čo spôsobilo, že posádky dvoch z nich museli v dôsledku roztrhnutia pásov opustiť ich vozidlá  a tretí Jagdpanther ustúpil. Niektoré zdroje uvádzajú, že jedným zo zničených vozidiel bol PanzerbefehlswagenJagpanther.  

 

JAGDPANTHER II

Jagdpanther II bol projekt na ktorom na prelome rokov 1944/45 Krupp. Jeho cieľom bolo nahradiť 88mm kanón, kanónom ráže 128mm Pak 80 L/55. Ten mal byť umiestnený v malej a úzkej nadstavbe na tanku PantherII, pričom sa mala posunúť dozadu. Priebeh vojny našťastie už nedovolil vzniknúť ani jednému z projektov. 

(model Jagdpanthera II)

 

 

 

Zdroje:

Janusz Ledwoch          - Panzerjäger 8, 8 cm Pak 43 aufFgst „Panther“ SdKfz 173 „Jagdpanther“
Ivan Pejčoch                - Obrněná technika I
http://www.achtungpanzer.com/