NAVIGACE |
|
|
připravil Ivan Zajac
Neustále sa točiacu špirálu vzrastajúcej hmotnosti, rozmerov a tým pádom aj
ceny lietadiel sa snažilo švédske letectvo zastaviť pri vypísaní špecifikácií na
náhradu za Saab - 37 Viggen. Medzi hlavné požiadavky patrili:
-vysoká spoľahlivosť
- nízke nároky na údržbu
- nízke nároky na pohonné hmoty
- jednoduchá obsluha
- percento strát behom operačnej služby musí byť v porovnaní s Viggenom
polovičné
- finančné náklady na kompletnú prevádzku stroja musia byť 60% Viggenu
Po zvážení mnohých konceptov a ponúk od zahraničných výrobcov sa Švédi rozhodli pre vývoj vlastného typu s účasťou zahraničných partnerov. Väčšina z takmer 40% zahraničných komponentov pochádza z Veľkej Británie (časti krídla, podvozok, vystreľovacie sedadlo..), z USA ( motor, riadiaci letový systém, HUD), z Francúzska (APU, IFF) a z Nemecka (kanón). V roku 1982 bol projekt odsúhlasený a boli mu poskytnuté financie na vývoj. Náročné požiadavky dali vzniknúť stroju o 30% menšiemu ako Viggen. S použitím progresívnych technológií a postupov sa však podarilo zachovať a zlepšiť všetky výkony, v niektorých prípadoch však aj výrazne. Vývoj bol poznačený problémami s riadiacim systémom fly-by-wire a s motorom. V roku 1987 bol dostavaný a v roku 1988 prvý krát vzlietol prvý prototyp. O rok neskôr však havaroval a v skúškach ho nahradil druhý v roku 1990. Problémy s motorom sa síce podarilo odstrániť, ale software pre fly-by-wire stále nebol úplne dopracovaný. V roku 1993 bol predaný prvý sériový stroj švédskemu letectvu, ale v ten istý rok havaroval na leteckom dni v Štokholme. Ako jeden z podružných faktorov mimo riadiaceho systému sa na katastrofe pričinili chyba pilota a nevhodný tvar riadiacej páky. V roku 1995 firma British Aerospace kúpila vo firme Saab podiel a získala tak práva na výrobu 45% dielov pre exportné Gripeny. V roku 1996 prvý krát vzlietol prototyp dvojmiestnej verzie Jas-39B. Prvá letka Gripenov dosiahla plnú operačnú spôsobilosť v roku 1997, druhá v 1998. V tom istom roku bol podpísaný kontrakt na výrobu 28 strojov pre Juhoafrickú republiku. V roku 1999 havaroval pri cvičnom leteckom manévrovom boji zatiaľ posledný, tretí stroj. V tomto prípade však s najväčšou pravdepodobnosťou haváriu spôsobila chyba pilota.
Konštrukcia:
Je to jednomotorový jednoplošník aerodynamickej konfigurácie “kačka” s delta krídlom o šípovitosti 45°. Je prirodzene aerodynamicky nestabilný s digitálnym trojnásobne zálohovaným riadiacim systémom fly-by-wire. Okolo 60 % draku je zo zliatin hliníka, 6% titan, až 29% tvoria kompozitné materiály a zvyšok iné kovy. Neregulovateľné nasávacie otvory vzduchu sú na bokoch trupu a zabezpečujú stabilný prívod vzduchu do motoru až do rýchlosti 1,8M. Predné vodorovné plochy sa pri pristání otáčajú o 80° na zvýšenie brzdného účinku. Nábežná hrana krídla je opatrená slotmy, zvyšujúcimi manévrovateľnost v malých rýchlostiach. Trup je tvarovaný s ohľadom na čiastočné zníženie čelného radarového odrazu (RCS – Radar Cross Section). Tomu napomáhajú aj malé rozmery stroja a široké využitie kompozitov. Kryt kabíny je potiahnutý zlatým filmom, redukujúcim odraz od palubnej dosky a samotného pilota.
Systém údržby:
Jednotlivé stroje sú tvorené z modulov, ktoré je možno vymeniť priamo u jednotiek LRU (Line Replacable Unit), alebo len u výrobcu SRU (Shop Replacable Unit). Každý z týchto modulov je vybavený diagnostickým systémom BITE ( Built In Test Equipment), ktorý sám priebežne zisťuje a oznamuje technický stav. V prípade ohlásenia poruchy sa vadný modul jednoducho vymení za nový a pošle sa na opravu. Údržbárske jednotky disponujú určitým počtom LRU, podľa predpokladaného času medzi poruchami. Niektoré LRU sa však dajú použiť vo viacerých systémoch, čo znižuje počet LRU u týchto jednotiek. Záložný zdroj APU poháňa generátor, ktorý zásobuje všetky kontrolné systémy energiou a umožňuje otestovanie bez spustenia pohonnej jednotky, alebo externého zdroja. Takisto zabezpečuje spustenie motoru a dlhodobé udržovanie v pohotovostnom režime, čím znižuje čas a množstvo personálu a techniky potrebný na predletovú prípravu. Čas potrebný na znovuvyzbrojenie a doplnenie paliva v úlohe stíhačky je 10 min, pri zmene profilu misie na stíhací bombardér 20 min. Životnosť draku je vypočítaná na 6000 hodín, u verzie C a exportných strojov 8000.
Motor:
Volvo RM-12A je pohonná jednotka odvodená od amerického motoru General Electric GE-404. Hlavné zmeny boli prevedené kvôli zvýšeniu bezpečnosti po nasatí letiacich vtákov, zvýšenia výkonu a použitie záložných riadiacich systémov kvôli jednomotorovej konfigurácii. Motor má ťah 54 kN a v režime s prídavným spaľovaním 80,5 kN. Firma Volvo pre motor vyvinula novú regulovateľnú výtokovú trysku so zníženým vyžarovaním v infračervenom spektre. V prípade vysadenia motoru slúži na dodávku enegie pre riadiaci letový systém a avioniku záložný zdroj APU firmy Microturbo.
Elektronika a avionika:
Rádiolokátor Ericsson PS-05/A je základný zdroj informácií. Je to viacrežimový dopplerovský radar so schopnosťou LookDown/ ShotDown. Je schopný sledovať súčasne viaceré ciele a zároveň navádzať rakety stredného dosahu (AIM-120) na 2 z nich. Ciel veľkosti stíhačky je schopný zachytiť na 120 km. Maximálny dosah je 160 km. Z mnohých režimov má aj moderné Track While Scan, Ground Mapping a High Resolution Mapping a režim zabezpečujúci automatické zameriavanie a riadenie paľby kanóna v manévrovom boji. Využitie optických vlákien zvýšilo odolnosť voči impulzu vzniklom pri výbuchu jadrovej bomby a proti silnému rádioelektronickému rušenie. Údaje z radaru spracováva 32 bitový počítačový systém SDS-80. Stroje sú vybavené taktickým systémom pre prenos dát TIDLS Link39. Môže prenášať dáta až medzi 8 Jas-39, prípadne medzi AWACSom S-100B Argus.
Ostrahu pred ožiarením cudzími radarmi zabezpečuje RWR (Radar Warning System)EWS-39 firmy Celsius Tech Electronics. Systém spolupracuje s aktívnymy rušičkami v podvesoch.
Vzájomné prepojenie zabezpečujú 4 zbernice MIL-STD-1553B/1760B. Pilot sedí na vystrelovacej sedačke Martin Baker Mk. 10LS s parametrami 0/0. Palubná doska je vybavená tromi monochromatickými HDD displejami o rozmeroch 127x157,5mm, širokoúhlym 28°x 22° HUDom firmy Kaiser a 4-mi záložnými analógovými ukazovateľmi. Ovládacie prvky sú koncipované podľa zásady HOTAS (Hands On Throtle And Stick).
Výzbroj:
Pevnú výzbroj tvorí kanón Mauser Bk-27 s regulovateľnou kadenciou 1100-1700 rán/min. Zásoba streliva je 120 granátov. Podvesná výzbroj sa vešia na 4 podkrídlové a 1 trupový závesník. Lyžiny na konci krídla sú určené pre rakety kategórie AIM-9. Pod pravým nasávacím otvorom je jeden závesník pre značkovací kontajner. Jadro protilietadlovej výzbroje tvoria 4 rakety AIM-120 AMRAAM kategórie BVR. Na boj v malých vzdialenostiach ich dopĺňajú 2 AIM-9M Sidewinder. Do budúcna sa plánuje nahradenie týchto rakiet typmi Meteor a IRIS-T. Protizemnú výzbroj tvoria rakety AGM-65 Maverick, kĺzavé kontajneri DWS-39 s rozličnou submuníciou, laserom navádzané bomby (pri použití značkovacieho kontajneru Litening) a široká ponuka “železných” bômb a neriadených rakiet kalibru 135 mm. Protilodnú výzbroj zastupuje strela RBS-15 s dosahom 150 km. V budúcnosti tieto zbrane doplnia Taurus KEPD 150 s dostrelom 150 km. Pri prieskumných misiach bude od roku 2002 používaný kontajner Vinten Vicon 70 series 72c.
Verzie:
Jas-39A - základná jednomiestna verzia, platí pre ňu technický popis
Jas-39B - dvojmiestna verzia, predĺžená o 0,65m, bez kanónu, menšia kapacita palivových nádrží.
Stroje od 41 kusu a vyššie budú priebežne vybavované a modernizované:
-väčšími farebnými HDD displejami o rozmeroch 157,5x210,8 mm, analógovové
prístroje budú vypustené
-vylepšeným radarovým výstražným systémom
- radarom s režimom SAR a novým počítačom,
- vylepšenými zbernicami
- datalinkom TIDLS so zvýšeným výkonom a interoperabilitou s NATO
- infračerveným prieskumným systémom IR-OTIS pred pilotnou kabínou z dosahom 100
km na lietadlá (ako IRST) vo vyhľadávaciom režime, v režime FLIR slúži na
navigáciu pri lete v malých výškach
- znížením čelným radarovým odrazom
- prilbovým zameriavačom Pilkington/Cumulus Guardian, raketami IRIS-T
- vylepšeným motorom
Jas-39C - vylepšená verzia, úpravy ako modernizované stroje 2. série plus
- ďalej znížený RCS
- dva polozapustené závesy na AIM-120 na mieste centrálneho trupového závesníku
- zosilený podvozok na zvýšenie vzletovej hmotnosti
- zosilená konštrukcia draku na zvýšenie povoleného G pri veľkých nákladoch
- generátor kyslíku na palube OBOGS,
Jas-39D - vylepšená dvojmiestna verzia
- zadný kokpit môže byť využívaný aj ako veliteľský na riadenie vzdušných
operácií alebo ako operátor zbraňových systémov
Časť zo strojov už bude vybavená nástavcom pre tankovanie vo vzduchu, identifikačným (IFF) a navigačným (ILS) kompatibilným s NATO, upravená pre západný pozemný obslužný systém, prístrojmi kalibrovanými v anglosaských mierach v rámci interoperability s NATO.
Užívatelia:
Flygvapnet – má objednaných 204 strojov s dodávkou do roku 2007.
1.séria Jas-39A/B - dodávka 30 strojov bola dokončená
2.séria Jas-39A/B - v súčasnosti prebiehajú dodávky 110 (14 dvojmiestnych) strojov s určitými zmenami elektroniky a záložným zdrojom od firmy Sundstrand, namiesto nespoľahlivého od Microturbo. Posledných 20 kusov druhej série bude mať elektroniku a avioniku v štandarde 3. série. Prvých 40 vyrobených strojov (1-2 séria) bude ponechaných bez zmien a neskoršie ponúknutých na leasing, alebo na odpredaj zahraničnému kupcovi
3.séria Jas-39C/D - 64 (14 dvojmiestnych) kusov s dodávkou od roku 2003
Južná Afrika - má objednaných 28 (9 dvojmiestnych) strojov Jas-39C s výzbrojou rakiet Darter-A a Darter-V, prilbovým zameriavačom Guardian a nástavcom pre tankovanie vo vzduchu. Vybavenie kokpitu bude upravené pre použitie okuliarov pre nočné videnie NVG. Dodávky sú naplánované od roku 2007.
Typ lietadla | Jas-39 Gripen |
|
Posádka | 1 |
|
Typ motoru | RM-12 |
|
Maximálny ťah | 54 kN | |
Maximálny ťah s prídavným spaľovaním | 80,5 kN |
|
Rozmery | ||
Dĺžka | 14,1 m |
|
Rozpätie | 8 m |
|
Výška | 4,7 m |
|
Plocha krídla | 28,1 m2 |
|
Hmotnost | ||
Hmotnosť prázdna | 5 670 kg |
|
Nosnosť | 4 200 kg |
|
Hmotnosť vnútorného paliva | 2 400 kg |
|
Parametre | ||
Rýchlosť pri zemi | 1,5 M (1 300 km/h) |
|
Rýchlosť vo výške | 1,8 M |
|
Počiatočná stúpavosť pri zemi | 300 m/s |
|
Dolet. s vnútorným palivom | 1 500 km |
|
Max. prelet vzdialenosť | 3 300 km |
|
Praktický dostup | 16 500 m |
|
Rozbeh | 450 m |
|
Dobeh | 550 m |
|
Dovolené násobky preťaženia | +9/-3 g |
|
Akcelerácia M 0,5 - M1,1 na malej výške | 30 sec |
|
Ustálená rýchlosť zatáčanie | 20°/sec |
|
Okamžitá rýchlosť zatáčania | 30°/sec |
|
Čas výstupu do H=10 km od odbrzdenia | 100 sec |
|
Rýchlosť otáčania okolo pozdĺžnej osi (roll-rate) | 250°/sec |
|
Maximálny uhol nábehu | 26° |
Použité materiály:
L+K, ATM, Nowa Technika Wojskowa, Raport, Lotnictwo Wojskowe, Flight International,
Flug Revue
Gérard Kejisper - Saab Jas-39 Gripen
www.army.cz
http://www.gripen.kgb.cz/ - veľmi rozsiahla a
dobrá stránka
http://www.gripen.saab.se/ - oficiálna stránka
firmy Saab
http://www.canit.se/%7Egriffon/aviation/gripen/
http://www.fas.org/man/dod-101/sys/ac/row/Gripen.htm
Fotky:
http://www.fas.org/man/dod-101/sys/ac/row/Gripen.htm
http://www.gripen.kgb.cz/
Gripen podepsal smlouvu s
Norskem / 2007-04-26
Copyright © All Rights Reserved