NAVIGACE

Panavia Tornádo

Panavia Aircraft GmbH, (Veľká Británia, SRN, Taliansko)

Panavia Tornádo je dvojmiestne bojové lietadlo s meniteľnou geometriou krídel vyvinuté medzinárodným konzorciom Panavia. Tornádo bolo vyvinuté v troch hlavných verziách. IDS/Gr, ADV/F3 a ECR. Verzia IDS/Gr. je útočnou verziou, ADV/F3 je stíhacia verzia a ECR je verziou pre elektronický boj a prieskum.

---

Obsah:

Panavia Aircraft GmbH.
Vývoj lietadla
TTTE
IDS/Gr
ADV/F3
ECR
Nasadenie v jednotkách
Vojenské nasadenie
Technické parametre
Obrazová časť

---

Panavia Aircraft GmbH

Koncom 60-tych rokov sa v krajinách NATO začínali prejavovať prvé tendencie smerujúce ku spoločnému vývoju nových lietadiel. Tak to bolo aj v máji 1968, keď sa na jednej konferecii zástupcovia Belgicka, Nemecka, Talianska, Kanady a Holandska spojili na programe vývoja viacúčelového bojového lietadla nazvanom MRCA 75 (Multi Role Combat Aircraft). Na tejto konferencii sa zúčastnil aj pozorovateľ RAF. V júli 1968 podpísali Nemecko, Veľká Británia, Taliansko a Holandsko zmluvu na spoločnej práci na vývoji európskeho bojového lietadla. Belgicko a Kanada už ku podpísaniu tejto dohody nepristúpili a neskôr, v lete 1969 vystúpilo z projektu aj Holandsko. V 26.marca 1969 bolo v Mnichove založené nadnárodné konzorcium PANAVIA Aircraft GmbH, zložené z troch subjektov: British Aircraft Corporation BAc (neskôr British Aerospace), Messerschmitt-Bolkow-Blohm MBB (neskôr Daimler-Crysler) a Aeritalia (neskôr Alenia Aerospazio).

Vývoj lietadla

Vývoj lietadla bol prevedený od Turbo-Union Ltd. na kooperáciu medzi Rolls-Royce, MTU a Fiat. Jedným z objednávateľov bol tiež IWKA-Mauser. Na celok potom dohliadala organizácia NAMMA (NATO MRCA Development and Production Management Agency). Označenie lietadla bolo začiatkom roku 1969 zmené z MRCA 75 na Panavia 100 pre jednomiestnu verziu a Panavia 200 pre dvojmiestnu verziu. V marci 1970 sa však upustilo od vývoja jednomiestnej verzie. BAc. bol zodpovedný za prednú a zadnú časť trupu a má percentuálny podiel na projekte 42,5%. MBB má rovnaký podiel 42,5% a bol zodpovedný za strednú časť trupu. Aeritalia zabezpečovala vývoj krídel. Jej podiel je 15%. V otázkach pohonovej jednotky sa rozhodlo pre Rolls-Royce RB 199. V novembri 1970 sa začalo so stavbou prototypu.

 

 

Prvý prototyp P01 (D-9591) vzlietol prvý krát 14. augusta 1974 ku svojmu 33 minútovému letu.. V kokpite sedeli Paul Millet (BAc) a Nils Meister (MBB). Pri svojom šiestom lete vo výške 10 675m dosiahol P01 rýchlosť 1,15 Mach. Na oficiálnom predstavení 21.septembra 1974 v Manching dostalo lietadlo meno Tornádo.

Tabuľka dáva prehľad o ďalších prototypoch, ich prvých letoch, výrobcovi a v poznámke je udaná nejaká charakteristika spojená s prototypom.

Databáza Tornád ku roku 1997 s výrobnými číslami je na adrese:
http://www.crakehal.demon.co.uk/aviation/tornado/dbase.htm
Prvé lietadlo overovacej série P11 (98+01) absolvovalo svoj prvý let (69 min.) 5. 2. 1977. V kokpite sedeli Hans-Fridrich Rammensee a Manfred Schreiber. V lete 1977 predviedli s P11 hĺbkový prízemný let v nadzvukovej oblasti nad severným morom.
Prvé lietadlá prišli ku bojovým útvarom v januáry 1982.

TTTE

Kôli výcviku a tréningu posádok bolo v  RAF Cottesmore zriadené stredisko TTTE (Tri-National Tornado Training Establisment). Toto stredisko v júli 1980 prevzalo prvé výcvikové lietadlá. V tomto stredisku sa školia posádky letectiev zo všetkých troch krajín, ktoré Tornádo prevádzkujú. RAF, Luftwaffe (nemecké vzdušné sily), Marine flieger (nemecké námorníctvo) a Aeronautika Militare Italia.

Tornádo IDS

Tornádo IDS/Gr.1

Je to základná verzia Tornáda. Vo Veľkej Británii je označovaná aj ako Gr.Mk.1. Skratka IDS znamená Interdiction/Strike. Ide o viacúčelové bojové lietadlo, schopné plniť požiadavky naň kladené za každého počasia. Jeho úlohou je prehradenie bojového poľa, celkové uzavretie bojiska, vzdušná podpora, vzdušný prieskum a vzdušný boj v prízemných výškach. Do služby vstúpilo január 1982 (RAF), február 1982 (LW), júl 1982 (MF), august 1982 (Aeronautika).

 

Tornádo IDS je vybavené rozsiahlym množstvom navigačných zariadení zahŕňajúcich radar umožňujúci sledovanie terénu, Decca doplerov radar typ 72 a trojosý inerciálny digitálny systém FIN 1010. Tornáda Saudskej arábie a Talianska sú vybavené výškomerom od spoločnosti Alenia, Tornáda RAF majú výškomer AD 1990 a nemecké Tornáda majú AHV9TLP od Thomson CSF. Lietadlá Tornádo používajú APFD autopilot a Flight Director od spoločnosti Marconi, ktorý zabezpečuje udržiavanie výšky, kurzu a polohy, udržiavanie letovej rýchlosti a rýchlosti pri nízkohladinovom lete, automatické priblíženie a sledovanie terénu. Lietadlo má TACAN (Tactical Air Navigation) systém AD 2770 Marconi alebo Alcatel SEL AG SectorTACAN. Pristávací systém je CILS75/76 od Cossor. Obrannými systémami sú Radar Warning Receiver (RWR), elektronické prostriedky obrany Sky Shadow Countermeasures (ECM) a prostriedky pre rušenie prjíjmu BOZ 109.

 

Tornádo IDS je schopné niesť široké množstvo zbraní. Jeho hlavná výbava sú dva 27 mm IWKA Mauser kanóny, umiestnené na oboch stranách trupu. Pre vzdušnú podporu a uzatvorenie bojiska môže byť lietadlo vybavené širokým sortimentom bômb ako cluster bomby a laserom navádzané bomby. Pre zvýšenie doletu lietadla je možné použiť externé nádrže umiestnené pod krídlami. Ako obranná verzia môže niesť protiradarové rakety HARM.

Tornádo Gr.1A

Tornádo Gr.1A je modifikovanou verziou IDS/Gr.1. Je to lietadlo určené na taktický prieskum zachovávajúce si všetky schopnosti a operačné charakteristiky verzie GR.1 a to aj napriek odstráneným kanónom. Lietadlo poskytuje informácie v reálnom čase s príslušenstvom pre prieskum počas letu a okamžitý plošný prístup ku zaznamenaným obrazom, resp. pre neskoršiu analýzu. Lietadlo zaznamenáva informácie na videopásku. Pod trupom, v jeho prednej časti je štrbina pre infračervený scaner Vinten 4000 pre zaznamenávanie informácií od horizontu ku horizontu. V prednej časti prívodu vzduchu sú BAe infračervené senzory SLIR, poskytujúce menej skreslený pohľad pri stredných vzdialenostiach.
Tornáda Gr.1A vstúpili do služby v squadronách, keď boli poslané do zálivu ako podpora operácie "Grandby" v roku 1991. Hneď prvej noci sa dvom Gr.1A podarilo urobiť snímky mobilného odpaľovacieho zariadenia SCUD. Nanešťastie zlé počasie zabránilo americkým F 15 zaútočiť na odpaľovacie zariadenie.

Tornádo Gr.1B

S odchodom do výslužby posledných Buccaneer S 2B 27.marca 1994 vznikla otázka nových lietadiel pre útoky proti námorným cieľom. Preto bola z verzie Gr.1 vyvinutá verzia Gr.1B. Modifikačné práce boli ukončené v St. Athan vo Walese medzi rokmi 1993 a 1994. Verzia Gr.1B poskytuje plnú námornú útočnú schopnosť útoku. Je vybavená štyrmi protilodnými raketami Sea Eagle. Lietadlo je schopné útočiť na ciele do vzdialenosti cez 400 míľ od základne. Rakety sú programované operátorom navigačného/zbraňového systému WSO. Dráha rakety je potom riadená vlastným počítačom.

Tornádo Gr.4/4A

Verzia Gr.4 predstavuje hlavnú vyššiu verziu Gr.1. Prvý krát vzlietla 4.apríla 1997 v anglickom Wartone v Lancashire. Celkove 142 lietadiel verzií Gr.1 a Gr.1A má byť prerobených na štandard Gr.4. Gr.4 je vybavená vyhľadávacím infračerveným systémom FLIR inštalovaným spolu s  kompatibilným kokpitom pre nočné videnie Night Vision Goggle. Ďalšími zmenami sú zmeny v obrannom systéme lietadla ako aj v počítačových systémoch. Všetky tieto zmeny zefektívňujú činnosť lietadla pri letoch na nízkych úrovniach, pri letoch v hornatom teréne a špeciálne v noci. Lietadlo má schopnosť niesť široké množstvo nových zbraní. Dodávky týchto nových lietadiel sa začali v máji 1998. Všetkých 142 lietadiel má byť prerobených na vyšší stupeň do začiatku roku 2003.

BAe chce zaviesť do Tornád Gr.4 ďalšie vylepšenia a to prostredníctvom zabezpečenia laserového inerciálneho navigačného systému, systému pre zisťovanie globálnej polohy GPS a systému poskytujúcemu pilotovi zvukovú a vizuálnu výstrahu pred blízkosťou zeme. Piloti Tornád budú mať tiež prospech z HOTAS (Hands-on-Throttle-and-Stick). Tento systém poskytuje pilotovi schopnosť ovládať rozdielne aspekty lietadla bez vziatia rúk z riadenia.
Ďalším vylepšením má byť schopnosť niesť rakety Sea Eagle, ktoré môžu zatiaľ niesť len Tornáda Gr.1B. Gr.4 majú byť tiež niesť TIALD (Thermal Imaging and Laser Designation). Tento systém bol úspešne uvedený počas vojny v Perzskom zálive. Lietadlo môže tiež niesť nový prieskumný podves tzv.RAPTOR (Reconnaissance Airborne  Pod Tornado).
Letové testy ďalej ukážu integráciu nových rakiet Storm Shadow a protitankových zbraní Brimstone do Tornáda. Tieto zbrane sú plánované aj pre vrtuľník WAH-63 Longbow Apache a pre Harrier Gr.7. Do budúcna sa plánuje s inštaláciou systému SIFF (Successor Identify Friend or Foe), nového hlavného počítača a novej verzie radaru..

 

Tornádo ADV

Tornádo ADV/F.3

Tornádo ADV bolo určené ako náhrada za Lightning a MDD F 4 Phantom v úlohe vzdušnej obrany Spojeného kráľovstva. V roku 1969 sa začala rodiť štúdia stíhacieho lietadla IDS určeného pre vzdušnú obranu a hliadkovanie a konečné riešenie pod názvom ADV (Air Defence Variant) bolo schválené 4. 4. 1976 Prvý prototyp z troch ADV vzlietol 27. 11. 1979. Oproti IDS je jeho trup dlhší o niečo cez 4 stopy. Tento prírastok na dĺžke umožňuje niesť štyri rakety navádzané poloaktívnym radarom Sky Flash stredného doletu umiestnené pod trupom. Plné zbraňové vybavenie predstavuje 4 krát Sky Flash, 4 krát AIM 9L/M Sidewinder. Tornáda F. 3 sú tiež prispôsobené pre nesenie rakiet ASRAAM alebo AMRAAM. Lietadlo je vybavené radarom AA-standard Foxhunter Al.24 a systémom HOTAS. Vo výbave je aj Radar Warning Receiver.

Lietadlo vstúpilo do služby u RAF 5. 11. 1984 pod označením F.2 čo sa líšilo od v súčasnosti používaného F.3. Vo Veľkej Británii sa používa označenie F. Mk3.

 
 

Tornádo ECR

Tornádo ECR (Electronic Combat&Reconnaissance) poznájú v Nemecku ako EKA (Elektronische Kampffährung und AufklÇrung). Do služby bolo zavedené v Luftwaffe a Aeronautiaca Militare Italia ako konbinované prieskumné a obranné lietadlo. Taliansko označuje svoje lietadlo ako IT-ECR.Od nemeckého ECR sa talianske líši neprítomnosťou tzv. prieskumného podvesu a alternatívnou hnacou jednotkou.
Tornádo ECR má tzv. emitorovací vyhľadávací systém, ktorý je schopný lokalizovať polohu nepriateľského radaru a potom pomocou vysokorýchlostnej protiradarovej rakety HARM AGM 88A ho zničiť. Tornádo ECR je od IDS odlíšiteľné niekoľkými spôsobmi. Najmarkantnejším rozdielom sú chýbajúce kanóny na oboch stranách trupu a chýbajúci infračervený scanner. Naopak vedľa prednej podvozkovej nohy je umiestnený FLIR senzor. ECR má aj tzv. ODIN (Operational Data Interface) čo je systém umožňujúci preniesť videoobrázky zo scaneru v blízkom reálnom čase na ďalšie lietadlo vybavené ODIN alebo na pozemné sily. Tieto prevody je možné dosiahnuť pomocou  dátových impulzov v zlomkoch, ktoré sú prenášané v alfa alebo numerických kódoch.
Tornádo ECR prvý krát letelo 26. októbra 1989.

Tornádo RECCE

Je to Tornádo IDS špeciálne vyvinuté spoločnosťou DASA pre Luftwafe. Skratka Recce znamená Reconnaissance. Lietadlo je vybavené dvoma kamerami Zeiss KS 153A, infračerveným scanerom Honeywell, digitálnym recorderom, recce správnym systémom, enviromentálnym riadiacim systémom. Lietadlo je kompatibilné so súčasnými modernými lietadlami. Je schopné lietať za dňa aj počas noci. Prvý krát letelo v októbri 1996 a celkove ich bolo vyrobených 37 pre Luftwafe.

Nasadenie v jednotkách

Lietadlá Tornádo sú prevádzkované v štyroch krajinách. Veľká Británia, Nemecko, Taliansko a Saudská Arábia.

V Royal Air Force sú Tornáda prevádzkované v squadronách:

Gr.1/Gr.1B/Gr.4
9.squadron, RAF Bruggen : 12krát Tornádo Gr.1/Gr.4

 

12.squadron, RAF Lossiemounth: 12krát Tornádo Gr.1B

 

14.squadron, RAF Bruggen: 12krát Tornádo Gr.1/Gr.4

 

31.squadron, RAF Bruggen: 12krát Tornádo Gr.1/Gr4

 

617.squadron, RAF Lossiemounth: 12krát Gr.1B


 

15.squadron (rezerva), RAF Lossiemounth: 26krát Tornádo Gr.1

 
 

F.3
5.squadron, RAF Coningsby, 12krát F.3

 

11.squadron, RAF Leeming, 12krát F.3

25.squadron, RAF Leeming, 12krát F.3

43.squadron, RAF Leuchars, 13krát F.3

111.squadron, RAF Leuchars, 12krát F.3

1435. letka, Falklandské ostrovy
56.squadron (rezerva), RAF Coningsby, 19krát F.3

 

Gr.1A
II (AC) squadrona, RAF Marham 13krát Gr.1A

 

13.squadrona, RAF Marham, 13krát Gr.1A

 

Luftwaffe – prevádzkujú Tornáda IDS a ECR

Jagdbombergeschwader 31
Jagdbombergeschwader 32
Jagdbombergeschwader 33
Jagdbombergeschwader 34
Jagdbombergeschwader 38
Aufklarungsgeschwader 51
Marinefliegergeschwader 2

Aeronautika Militare Italia – Tornáda IDS, ADV a dva ECR (ku 22. 4. 1997)

6 Stormo - 102 Gruppi and 154 Gruppi
36 Stormo - 12 Gruppo
50 Stormo - 155 Gruppo
53 Stormo - 21 Gruppo

Letecké sily Saudskej Arábie. – Tornáda IDS a ADV

7 Squadron
29 Squadron
66 Squadron
75 Squadron
83 Squadron  

Vojenské nasadenie

2. 8. 1990 vojská Sadáma Husajna napadli Irak. Táto agresia a následná okupácia Kuvajtu umožnila vytvorenie rozšírenej medzinárodnej koálicie a súčasne zatiaľ najrozsiahlejšie vojenské využitie Tornád. Štyri dni po prílete prvých spojeneských lietadiel prileteli prvé Tornáda F.3 a okamžite začali hliadkovacie a monitorovacie lety nad Saudskou Arábiou. Celkové pri operáciách “Púštny štít” a “Púštna búrka” bolo nasadených 18 Tornád F.3 a 62 Tornád Gr.1. V prvá fáza operácií bola zameraná na dosiahnutie absolútnej leteckej prevahy. Tornádam Gr. 1 pripadla dôležitá a nebezpečná úloha. Kôli svojej schopnosti letieť na nízkych letových hladinách a v noci boli používané na ničenie štartovacích dráh letísk. Využívali pri tom bomby JP 233. Ale hneď prvé tri dni kampane boli stratené tri Tornáda. Štvrtý deň sa prešlo na lety v stredných hladinách okolo 1000 stôp. Nekôr sa Tronáda pridali ku ostatným spojeneckým lietadlám a pokračovali v ničení irackej vojenskej a priemyselnej infraštruktúry. Duo Tornádo – Buccaneer zohralo pri tom priam smrteľnú úlohu. Buccaneer poskytoval svoj laserový značkovať a Tornádo zase svoje laserom navádzané bomby. Neskôr Tornáda začali využívať svoj vlastný laserový zameriavač. Počas vojny v zálive bolo celkove stratených šesť Tornád.
Tornáda Gr.1 a ECR sa zúčastnili aj operácií “Púštna líška”, čo bola odpoveď na nedodržiavanie sankcií OSN Bagdadom a “Spojenecká sila” v Kosove.
Pri ničení cieľov boli v týchto operáciách využívané laserom navádzané bomby Paveway II. Pri vyhľadávaní a zameriavaní cieľov boli využívané prostriedky elektronického prieskumu ELS (Emitter Location System)

Technické parametre

Maximálny dolet pri Tornádach IDS a ADV je udaný ako tzv. "ferry range"čo je dolet po čiare. Lietadlo ADV ho môže dosiahnuť so štyrmi 1 500 litrovými externými nádržami. Tornádo ADV má aj tzv. akčný rádius CAP (Combat Air Patrol). Tento akčný radius je 560-725 km s dvoma 1 500 litrovými odhadzovacími prídavnými nádržami. Tornádo IDS má tzv. taktický rádius (hi-lo-hi), ktorý je okolo 1 200 km s externými zásobníkmi.

---

Pramene:
http://website.lineone.net/~s.newton/~s.newton/index.htm
http://www.dasa.com
http://www.raf.mod.uk
http://www.alphalink.com.au/~bjordan/aircraft19.html
http://www.geocities.com/CapeCanaveral/Station/4845/aircraft/tornado1.html
http://www.geocities.com/CapeCanaveral/Hangar/2486/tornado.html
http://www.airforce-technology.com/projects/tornado/index.html
Flugzeug-katalog 2000, Militärflugzeuge